Akciové trhy

Počas väčšiny minulého týždňa hlavné svetové akciové trhy pozvoľne rástli, keďže profitovali zo silnej kvartálnej firemnej výsledkovej sezóny najmä v Spojených štátoch. Väčší odraz brzdila stále prítomná nervozita okolo protekcionizmu v zahraničnom obchode, ktorý len limitovane ustúpil do úzadia. Situácia sa však úplne zmenila v závere týždňa, keď nekontrolovateľný pád tureckej líry, ktorého bezprostrednou príčinou bolo zhoršenie politických vzťahov medzi Ankarou a Bielym domom, spôsobil paniku a prelial sa aj na akciové trhy, najmä potom, čo ECB vyjadrila znepokojenie z vysokej expozície niektorých bánk eurozóny voči Turecku. Široký americký index S & P 500 na týždennej báze stratil 0,25 percenta, široký paneurópsky index STOXX 600 odovzdal 0,9 percenta.

Dlhopisové trhy

Aj na dlhopisových trhoch panoval po väčšinu minulého týždňa konštruktívny sentiment, ktorý bol podporovaný okrem solídnej výsledkovej sezóny aj signálmi pokračovania svižného ekonomického rastu a oživovania inflácie, čo držalo výnosy na bezpečne vnímaných štátnych dlhopisoch USA či Nemecka na vyvýšených úrovniach. Aj na nich prišla v samotnom závere týždňa veľká otočka v dôsledku tureckej paniky a najmä obáv, že oslabovanie tureckej líry by mohlo spôsobiť straty niektorým európskym bankám. Nastal tak útek do bezpečia, keď 10-ročný americký výnos klesol pod 2,9 percenta a nemecký s rovnakou splatnosťou sa dostal na 0,3 percenta. Naopak, rástli talianske rizikové prirážky, keď sa trhy ďalej obávajú toho, že budúcoročný taliansky rozpočet, o ktorom sa teraz začína rokovať, nebude dostatočne rigorózny a zhorší fiškálnu pozíciu krajiny. Pod tlakom boli aj ruské dlhopisy, ich výnos pri 10-ročnej splatnosti vzrástol za týždeň o 45 bázických bodov v lokálnej mene na 8,4 percenta, keď USA oznámili zavedenie dodatočných sankcií voči Kremľu pre jeho údajnú účasť na otrave bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa nervovoparalytickou látkou novičok. Turecký 10-ročný výnos atakoval 20-percentnú métu pri inflácii na úrovni 16 percent, čo je viac ako trojnásobok menovo-politického cieľa, keď zahraničný kapitál zobral nohy na plecia. Čoraz menej totiž verí neštandardnej nacionálnej politike tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý si po prezidentských voľbách upevnil moc a má pod kontrolou aj centrálnu banku, ktorej de facto zakázal zvyšovať úrokové sadzby.

Komoditné trhy

Zlato zotrvalo pod predajným tlakom z minulých týždňov po posilňovaní dolára a rastu pravdepodobnosti vyšších úrokových sadzieb v USA. Na začiatku týždňa boli špekulatívne pozície očakávajúce pokles zlata v najvyššom počte od roku 2006, odkedy sú zverejňované dáta. Cena zlata sa stabilizovala, keď poklesol tlak na posilňovanie dolára a vzhľadom na jeho blízkosť k ročným minimám. Počas nervozity z rapídneho poklesu tureckej líry, ktorá znepokojila aj európske banky, si zlato prevažne zachovalo svoju cenu, pričom dolár pomerne výrazne zosilnel. Cena zlata tak v minulom týždni poklesla len o 0,2 percenta. Ropa zaznamenala ďalší stratový týždeň, keď ho severomorský benchmark Brent ukončil so stratou 0,6 percenta na 72,8 dolára za barel a americký WTI poklesol o 1,3 percenta na 67,6 dolára za barel. Stáli za tým jednak vyhlásenia Iránu, že sankcie USA jeho export neovplyvnia, jednak signály spomalenia dovozu komodity Čínou. V závere týždňa sa k tomu pridala turecká panika a s tým spojené výraznejšie zosilnenie dolára.

Devízové trhy

Kríza tureckej líry sa minulý piatok dostala do centra pozornosti a ovplyvnila vývoj naprieč trhmi, keď líra padla na rekordné minimá voči doláru a zaznamenala tretí najväčší jednodenný pokles od roku 1990. Mena bola už niekoľko mesiacov pod tlakom, keďže boli vo vzájomnej konjunkcii všeobecné dôvody oslabovania mien rýchlo rastúcich krajín ako rast úrokových sadzieb v USA vedno so silným dolárom, spolu s jedinečnými dôvodmi v podobe neštandardnej nacionalistickej politiky prezidenta Ercepa Tayyipa Erdogana, keď si po voľbách ešte viac upevnil politickú a ekonomickú moc a napríklad vymenoval za ministra financií svojho zaťa, čo sa na trhoch nestretlo s pochopením. Erdogan získal aj vplyv nad centrálnou bankou, keď jej v podstate zakázal zvyšovať úrokové sadzby napriek tomu, že ekonomika sa prehrieva a inflácia dosahuje 16-percentnú úroveň. K zrýchleniu výpredaja líry v ostatných dňoch prišlo v dôsledku zhoršenia vzťahov medzi Washingtonom a Ankarou. Stálo za tým zatknutie amerického pastora ešte na jeseň 2016, ktorého Turecko podozrievalo z organizovania puču z leta toho roku. Následne USA žiadali o pastorovo prepustenie, čo Turecko odmietalo. Vzápätí si krajiny začali vymieňať protestné nóty či vyhosťovať diplomatov. Situácia eskalovala potom, čo ani nedávne rokovania na najvyššej úrovni vo Washingtone nevyriešili problém a americký prezident Donald Trump zdvojnásobil dovozné clá na turecký hliník a oceľ a oznámil, že je pripravený zaviesť ďalšie sankcie. Turecká panika stiahla so sebou aj euro, ktoré kleslo voči doláru na 13-mesačné minimá k 114 centom, keď ECB vyjadrila znepokojenie z vysokej expozície niektorých bánk eurozóny voči Turecku. Pod tlak sa dostal ruský rubeľ a klesol na najnižšie úrovne od jari 2016 potom, čo Biely dom ohlásil prijatie dodatočných sankcií voči Kremľu v dôsledku aféry okolo otravy bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa. V defenzíve bola aj britská libra, keďže rastie pravdepodobnosť, že Spojené kráľovstvo nedosiahne brexitovú dohodu s EÚ.