Za všetkým treba hľadať peniaze. Futbalové kluby prišli pre pandémiu o väčšinu príjmov. Nehrali sa zápasy, neboli diváci ani televízne prenosy. Veľké kluby majú navyše drahých hráčov s miliónovými zmluvami a po roku koronakrízy sa dostali do veľkých dlhov. Mala to vyriešiť elitná súťaž, v ktorej by hrávali len atraktívne zápasy s inými zvučnými menami. Vznik Superligy ohlásilo dvanásť klubov – tri talianske (AC, Inter a Juventus), tri španielske (Real, Atletico a FC Barcelona) a šesť anglických (Arsenal, Chelsea, Liverpool, Manchester City, Manchester United a Tottenham). Zabezpečili si podporu americkej investičnej banky JP Morgan a už sa tešili, ako si rozdelia 3,5 miliardy eur, ktoré by im poskytla.

Plán bol jednoduchý. Superligu malo hrať 20 klubov, z toho 15 zakladajúcich by malo istú účasť, päť zvyšných by sa každoročne kvalifikovalo. Súťaž sa mala spustiť v auguste a podľa predstáv navrhovateľov mala zachrániť futbal v čase, keď oň mladí ľudia strácajú záujem. Dôvodom klesajúceho záujmu majú byť najmä nekvalitné zápasy slabých súperov, preto by bola v Superlige len elita.

Vlna odporu

Ktoré tri ďalšie tímy by boli medzi zakladajúcimi, nie je známe – nemecké a francúzske veľkokluby účasť na projekte odmietli. Okamžite sa ozvali aj ďalší odporcovia, najmä v Británii. Premiér Boris Johnson plán ostro odsúdil, rovnako tak aj princ William. Kráľovská rodina sa pritom takto priamo vyjadruje málokedy, takže aj to svedčí o závažnosti celej kauzy.

Najostrejšie sa vyjadrila európska futbalová asociácia UEFA. Účastníkom Superligy pohrozila vyhadzovom z domácich ligových súťaží aj z európskych pohárov a ich hráčom chcela zakázať hrať v reprezentácii. Najčastejšie skloňovaným dôvodom výhrad proti Superlige bola nespravodlivosť. Celá história európskych futbalových súťaží je totiž postavená na tom, že si tímy musia svoj postup vyššie vybojovať a nie kúpiť ako v tomto prípade. Napríklad Arsenal sa do Ligy majstrov nekvalifikoval od sezóny 2016/17, no účasť v Superlige by mal automaticky istú bez ohľadu na to, ako hral v domácej lige. Prípadný budúci víťaz domácej súťaže by však nemusel hrať Superligu a tým by prišiel o miliónové zisky.

Dosiahli, čo chceli?

S čím však 12 klubov zakladajúcich Superligu asi nepočítalo, bol masívny odpor ich fanúšikov i samotných hráčov a trénerov, ktorí o rozhodnutí neboli vopred informovaní. Prakticky sa nenašiel nikto z nich, kto by projekt privítal. Po turbulentných dvoch dňoch napokon v utorok večer odstúpilo od projektu Superligy všetkých šesť anglických tímov. V stredu sa k nim pridali milánske kluby AC a Inter a tiež Atletico Madrid. Viacerí predstavitelia klubových štruktúr odstúpili zo svojich funkcií. Jeden z hlavných organizátorov, šéf Juventusu Andrea Agnelli, v tejto situácii priznal, že idea Superligy sa v tejto situácii skončila.

Mohlo by sa zdať, že tento vabank sa pre 12 rebelantských klubov skončil úplným fiaskom. No prvý dojem býva klamlivý. V rámci snáh o urovnanie situácie je zrejmé, že UEFA naleje do Ligy majstrov viac peňazí. Tiež plány na jej rozšírenie, ktoré by znamenalo viac zápasov s neatraktívnymi súpermi, sú nateraz odložené. A to je presne to, o čo vzbúrencom išlo.