Počet dolárových milionárov vlani stúpol o 5,2 milióna a celosvetovo dosiahol 56,1 milióna. Podľa výskumu Credit Suisse tak v roku 2020 vôbec prvýkrát v histórii tvorili milionári 1 percento svetovej dospelej populácie. Výskumníci uviedli, že vytváranie bohatstva sa javí „kompletne oddelené“ od ekonomických ťažkostí počas pandémie. Pomohlo tomu najmä rýchle spamätanie sa akciových trhov a rastúce ceny nehnuteľností.

Britský ekonóm Anthony Shorrocks, ktorý je jedným z autorov štúdie, povedal, že pandémia mala akútny krátkodobý dosah na svetové trhy, ten sa však z väčšej časti podarilo zvrátiť do konca júna 2020. „Globálne bohatstvo nielenže vydržalo tvárou v tvár takým radikálnym zmenám, ale v skutočnosti v druhej polovici roka rapídne rástlo,“ vyhlásil Shorrocks.

Rastie stredná vrstva

Výskum Global Wealth Report sa pritom nezaoberal len milionármi. Celkovo svetové bohatstvo podľa štúdie narástlo za posledný rok o 7,4 percenta. Od začiatku 21. storočia sa počet ľudí, ktorých majetok sa pohybuje od 10-tisíc do 100-tisíc dolárov, strojnásobil. V roku 2000 ich bolo 507 miliónov a v polovici roku 2020 ich bolo už 1,7 miliardy. To spôsobil rozvoj krajín ako Čína a zlepšovanie situácie strednej vrstvy v rozvojových štátoch.

Podľa Nannette Hechler-Fayd´herbe, ktorá vedie investičné oddelenie Credit Suisse, svetovú krízu odvrátili zásahy vlád a centrálnych bánk, ktoré znížili úrokové sadzby a zorganizovali masívne programy na pomoc ľuďom a podnikom zasiahnutým pandémiou. „Práve zníženie úrokových sadzieb centrálnymi bankami malo zrejme najväčší vplyv. Je to hlavná príčina toho, že ceny akcií a nehnuteľností rástli, a to sa priamo odráža v našej kalkulácii bohatstva domácností,“ povedala Hechler-Fayd´herbe. Dodala však, že tieto zásahy rozhodne neboli zadarmo: „Pomer verejného dlhu k HDP vzrástol v mnohých krajinách sveta o 20 a viac percentuálnych bodov.“