Vidieť, že Patrik Tkáč túto otázku nedáva pred schôdzkou prvýkrát. Chcete sa pozerať na dvere, alebo na cintorín? Sme na šiestom poschodí bratislavského sídla skupiny J&T, ktorej je Tkáč mediálnou tvárou. Menšia zasadačka susedí priamo s jeho kanceláriou. Keď vyberiete výhľad na židovský cintorín, ktorý sa za oknami utápa v slnečnom, ale mrazivom decembrovom ráne, budete mať po pravej ruke stenu vytvorenú celú z bankoviek. Rôzne poskladané balíčky korún, eur, dolárov či libier siahajú od podlahy až k stropu a až pri bližšom pohľade si všimnete, že ide o napodobeniny.

Wow efekt však vyvolajú. Pravda, možno trochu vo východnom štýle, ale o ten teraz ide J&T predovšetkým. Finančnícko-priemyselná skupina chce 20 rokov po svojom vzniku prvýkrát pribrať partnera, ktorý nevyrástol na česko-slovenskom privatizačnom bojisku, ale 8 500 kilometrov ďaleko.,,Rodinu J&T“ oslovila prostredníctvom bývalého českého ministra a aktuálne lobistu Jaroslava Tvrdíka čínska skupina CEFC China Energy so sídlom v Šanghaji a počas januára by od nej malo prísť prvých zhruba 180 miliónov eur.,,Aby sme už boli trochu kamaráti,“ hovorí o prvej fáze spolupráce Tkáč. Ďalších viac ako 360 miliónov (o koľko viac, je neisté) z Číny môže nasledovať, ak si obaja noví partneri,,sadnú“, zladia pohľad na riziko a nikde sa neobjaví žiadny kostlivec. 

Všetky nové peniaze totiž mieria do zvýšenia kapitálu vo finančnej vetve skupiny, ktorá nesie názov J&T Finance Group (JTFG) a obsahuje českú J&T Banku a slovenskú Poštovú banku. Výmenou by Číňania mali získať v JTFG zhruba 30-percentný podiel. Zatiaľ. 

Práve sme pred vchodom do vášho sídla videli delegáciu z Číny. To boli vaši noví partneri z čínskej skupiny CEFC?

Nie. Všimol som si ich, ale títo Číňania mali s nami spoločnú len Marušku. To je prekladateľka (smiech). S našimi partnermi sme sa stretli minulý týždeň v Prahe.

Ako ste sa s nimi zoznámili?

Cez Jardu Tvrdíka (bývalý minister obrany a šéf aerolínií ČSA vedie od roku 2012 Zmiešanú česko-čínsku komoru vzájomnej spolupráce a v Číne lobuje hlavne za PPF, pozn. red.). Je to náš dlhoročný kamarát a v určitom okamihu sa podľa mňa veľmi šťastne odklonil od politiky. Jeho skúsenosti sa v Číne veľmi dobre uplatnia, vie konať formálne, a to sa tam cení. A keď sa na nás obrátil s tým, že by mal zaujímavý kontakt, vedeli sme, že to nebude strata času. Stále sa totiž na nás niekto obracia, že má skvelý obchod napríklad s nejakým šejkom, zámožným Arabom či Izraelčanom. Ale potom sa ukáže, že je to hlúposť. Absolvovali sme tisíce podobných stretnutí a už sme preto voči náhodným tipom veľmi imúnni. Mám pocit, že niektorí sprostredkovatelia to robia hádam len kvôli tej káve, ktorú tu dostanú.

Takže kontakt od Jaroslava Tvrdíka je iná liga? Ten už stojí za pozornosť?

Áno, je to človek, ktorému by som schôdzku neodmietol. Navyše som vedel, že sa Číne seriózne venuje. Má za sebou obrovský úspech, keď sa podieľal na tom, že PPF získala bankovú licenciu pre celú Čínu. Napriek tomu som si ani v tomto prípade nebol spočiatku istý. My sme žiadneho -a nieto neznámeho - partnera nehľadali. Keby mi zavolali Alexandr Mamut alebo Alexandr Nesis (ruskí oligarchovia, ktorí podnikajú aj s PPF a J&T, pozn. red.), ktorých poznám, s tým, že by chceli urobiť nejaké spojenie, veril by som tomu asi viac.

Čo vás presvedčilo, že CEFC môže byť vhodný spojenec?

Komunikácia s nimi prebiehala už od jari, potom sa s nimi šéf J&T Banky Štěpán Ašer a náš partner Dušan Palcr zišli a presvedčili ma, že má zmysel letieť do Šanghaja. Tak som to urobil. Tam sme sa okrem iného presvedčili, že partner reálne podniká, má okrem ďalších aktivít tiež skvelý veľký hotel a okrem iného je v zozname najvýznamnejších svetových firiem. Takže som začal o celej veci uvažovať viac. Kultúrny rozdiel je totiž obrovský.

Ako rýchlo rokovania prebiehali a kedy sa začali?

Pred niekoľkými mesiacmi. Boli pod veľkým časovým tlakom, aby sa stihli skombinovať so štátnymi návštevami. Pochopili sme, že je to pre čínsku stranu dôležité napríklad i z pohľadu tamojších regulátorov. Najvyšší politici jednoducho pri takýchto transakciách musia byť prítomní. Chvíľu mi to trvalo, ale už to akceptujem. Dnes máme podpísané zmluvy, ktoré majú viac stupňov previazanosti, a teraz čakáme na naplnenie ich prvej časti.

Čo to znamená?

Proces je zatiaľ na čínskej strane. Čaká sa na povolenie, zjednodušene povedané, vývozu peňazí z krajiny. Potom prídu ďalšie kroky regulátorov na slovenskej a českej strane, pretože peniaze majú mieriť do posilnenia kapitálu J&T Banky.

Aké sú motivácie čínskej strany pre spoločný biznis?

Myslím si, že oni asi uvažovali spôsobom: chceme zakotviť niekde v západnej Európe a chceme na to získať zaujímavú platformu. Chcú mať prístup k informáciám a k ich vyhodnoteniu. A my nie sme klasická vertikálne riadená banka, ktorá by sa zaoberala len vyberaním peňazí od klientov a požičiavaním a ktorá by sa nevedela pozrieť na veci z väčšej perspektívy. J&T je postavená celá horizontálne a občas je ťažké určiť jej hranice aj pre nás. Je Igor Rattaj (šéf Tatry Mountain Resorts, pozn. red.) ešte skupina, alebo nie? Formálne nie je, ale v skutočnosti sme ako bratia. Ťažko niekedy roztrhnete naše väzby. Takže sa mi zdá nakoniec logické, že si Číňania vybrali na spoluprácu nás. Hoci určite to tvrdiť nemôžem.

Keď to vezmeme z druhej strany - prečo vy, po 20 rokoch budovania skupiny, chcete naraz po rýchlom rokovaní prizvať ďalšieho partnera?

My sme rozhodne nehľadali investora, žijeme ako rodina. Zatiaľ asi najväčšiu externú spoluprácu sme zažili s Petrom Kellnerom v EPH (Energetický a priemyselný holding). A musím povedať, že to bolo v náš prospech. Zrazu museli ísť, obrazne povedané, domáce malé hádky bokom a do skupiny to prinieslo nové skúsenosti.

Takže ste hľadali partnera, aby ste si doma urobili poriadok?

Nie. Máme skúsenosti z dlhodobej spolupráce s najbohatšími ľuďmi na svete, takže si hovoríme, že minimálne máme na to, aby sme mohli byť rovnocenným partnerom. Okrem toho, oni sa prihlásili sami. Ja som nakoniec dal po krátkej dohode s mojimi najbližšími partnermi na stôl nejaké podmienky a na tých sme sa dohodli.

Potrebujete nutne navýšiť kapitál?

Poviem to takto: J&T Finance Group je vo veľmi dobrej kondícii, hoci netvrdím, že je to len naša zásluha. Na trhu sú veľmi lacné peniaze a našťastie ešte stále máme dosť nápadov, čo s nimi robiť. Napriek tomu skôr brzdíme vyberanie peňazí od klientov, pretože keby sme ho ešte trochu agresívnejšie podporili, nemuseli by sme mať dostatočnú kapitálovú primeranosť. Keď však dôjdu nové peniaze do kapitálu, povedzme niekoľko stoviek miliónov eur, ak ich konzervatívne vynásobíte šiestimi, vyjde vám približne objem nových obchodov, ktoré môžeme urobiť. A samozrejme veríme, že časť takto získaného potenciálu dokážu aj naši noví partneri premeniť na úžitok svojimi nápadmi. Hovoria, že majú svoje obchodné ciele.

Bavili ste sa o nich nejako sektorovo?

Ja viem, že je to divné, ale celý rozhovor bol vedený z ich strany asi takto: my sme si preštudovali, čo robí J&T Banka, Poštová banka a ako vaše podnikanie súvisí s energetikou a inými sektormi vrátane toho, že sme sa zišli s Danielom Křetínským. Ešte skôr ako so mnou. Pochopili, čo všetko robíme, a povedali nám, že si nás vybrali na základe rozsahu, ktorý máme. Oni sú hlavne energetici a vyrástli ako obchodníci. Myslím, že chcú investovať naozaj rôzne a možno vytvárajú do budúcnosti platformu pre nejakého ďalšieho investora. To sú veci, ktoré nám neprekážajú, fungujeme podobne.

Na trhu sa hovorí, že EPH svoju poslednú akvizíciu - britskú elektráreň Eggborough - urobila práve pre čínsku CEFC, ktorá by sa do nej priamo nedostala. A to že je jeden z dôvodov vášho partnerstva. Je to tak?

To nie je pravda, zámer Eggborough vznikol dávno predtým. Na druhej strane je fakt, že Daniel sa už pýta: Takže už môžem kupovať nové veci? Už môžeme niektoré myšlienky rozvinúť? Čaká na výsledok našich rokovaní, pretože vstup čínskeho partnera by zvýšil objem nášho kapitálu. Od EPH by sme očakávali, že nájde a ponúkne nové príležitosti pre časť týchto zdrojov. Nedá sa ani vylúčiť, že vznikne aj príležitosť pre priame zapojenie CEFC do niektorých investícií, aj keď sme o tom zatiaľ nerokovali. Všeobecne sa EPH teraz bude, myslím, pozerať čoraz viac po západnej Európe. Vieme na medzinárodnom finančnom trhu získavať veľmi lacné peniaze.

Prečo ste CEFC nepredali iba podiel v skupine a chcete od nich navýšenie kapitálu?

To by nemalo zmysel, došlé peniaze by v podstate mierili do našej osobnej spotreby a to nepotrebujeme. Nové peniaze sa majú použiť na nové obchody.

Koľko peňazí má teda prísť? Spomína sa suma 19 miliárd korún, teda necelých 690 miliónov eur, za tretinu JTFG.

Presne sme to zatiaľ nezverejnili, ale tieto čísla zásadne nerozporujeme. Len je potrebné vidieť celú transakciu vo viacerých krokoch. Výpočet nie je zase taký zložitý. Cenu JTFG vidíme vyššie ako jedennásobok vlastného imania, ktoré je zhruba jedna miliarda eur. Dvojnásobok to tiež nie je, to si môžeme povedať úprimne, takže niekde medzi tým. Prvá suma má prísť od partnerov z Číny niekedy v januári a je taká, povedzme, štartovacia. Aby sme už boli trochu kamaráti. Ide o podiel necelých 10 percent, čo je zmena vlastníckej štruktúry, ktorá ešte nepodlieha schvaľovaniu regulátorov na slovenskej a českej strane.

Ak vám teda Číňania pošlú tých prvých zhruba 180 miliónov eur, čo nastane ďalej?

Potom nastane asi trochu zložitejšie obdobie. Budeme hovoriť, predpokladám, vo veľkých detailoch a potom sa ešte len ukáže, či máme rovnaký pohľad na riziko a či spolu vieme mať dlhodobé partnerstvo. Zatiaľ si myslím, že áno. Či to ďalšie obdobie bude trvať napríklad tri mesiace alebo dlhšie, to sa uvidí.

Takže oni vám pošlú peniaze a až potom sa pozrú poriadne dovnútra vašej banky?

My máme partnerských dohôd naozaj veľa a môžem povedať, že sme majstrami v písaní akcionárskych zmlúv. Takže máme, samozrejme, tiež detailnú dohodu pre náš prípadný rozchod, takzvaný,,deadlock“. To je jedna z najpodstatnejších a spravidla najzložitejších vecí, na ktorých sme sa však v tomto prípade dokázali zhodnúť veľmi rýchlo. Ak sú s ňou spokojné obe strany, je už tak trochu jedno, čo je v tých dohodách napísané ďalej. Jednoducho majú poistku. Tým chcem povedať, že ani jedna strana nejde zase do takého rizika, ako to možno vyzerá.

Vráťme sa ešte k tomu, prečo ste k sebe prizvali partnera.

Jednoducho sa ešte necítim na dôchodok. Ak by som v dnešnej dobe neskúsil niečo v Číne, tak by som si to vyčítal. Mám pocit, že bude čoskoro určujúca pre budúcnosť celého sveta. Takže ak skúsiť medzinárodný rozvoj, dáva mi to zmysel tam.

J&T teda môže podnikať v Číne?

Na takéto úvahy je čas, až pokiaľ úspešne dokončíme súčasné zámery s ich vstupom do skupiny. Zatiaľ sa mi to zdá veľmi vzdialené. No mentálne som sa nastavil na to, že to raz s čínskym partnerom skúsim. Dávam si jeden pokus, jeden výstrel. Ak sa pokus nevydarí, asi ho už opakovať nebudem.

Môže CEFC získať aj väčší podiel ako tretinu?

Nechcem nič vylučovať, všetko záleží na našej ďalšej spolupráci. Ale naše dohody nie sú postavené tak, že by niekedy mala z JTFG odísť J&T. Ak ste majoritný vlastník, tak už toľko nezáleží na tom, či má niekto oproti vám 30 alebo 40 percent. Partnerstvo pol na pol nie je vec, o ktorej by sme hovorili. Na druhej strane, ak to vezmeme čisto formálne, nie je vylúčené, že budú raz najväčší jednotlivý akcionár. Ale to veľa neznamená, vyvažuje to veľká a jednotná rodina J&T, ktorá bude vždy držať majoritu. Teda môj otec, Ivan Jakabovič a Mario Hoffmann. A dúfam, že raz môj otec nezabudne s podielom ani na mňa (smiech).

Predvlani ste zverejnili, že Mario Hoffmann dostane v JTFG 24 percent, ale stále sa tak nestalo, hoci jeho Poštová banka už je súčasťou skupiny. Prečo?

V skutočnosti ich má, aj keď formálne ešte nie. Stále dobiehame rýchly aktuálny vývoj v skupine a získať rovnako rýchlo všetky povolenia od protimonopolných úradov je v našich podmienkach veľmi zložité. Napríklad nemáme dokončené protimonopolné konanie, ktoré sa týka niečoho iného, ale bez neho sa zase nemôžeme pohnúť v JTFG. A na konci je ešte schválenie centrálnych bánk. Sme však takí blízki partneri, že jednoducho ten papier nie je taký dôležitý. Podobné je to s mojím otcom (formálne vlastní 50% JTFG, pozn. red.). Máme z minulosti medzi sebou nejaké dohody, ale tých zmien je priebežne toľko, že si hovoríme: veríme si a raz to dáme na papier.

Takže sa môže stať, že kým dokončíte formálne pripojenie Hoffmanna, budú už podiely vyzerať inak kvôli CEFC?

Áno, znížil by sa mu adekvátne jeho podiel. A takmer si myslím, že to tak dopadne. Mario má totiž veľa ďalších aktivít okrem JTFG a ak sa pripája k našej skupine, tak na každú položku musí prebehnúť schválenie Protimonopolného úradu alebo iného regulátora. Problémy v tom nečakám, ale jednoducho nebol čas, stále vymýšľame nové veci.

Vraj máte so šéfom CEFC Čchan Čchao-Tuom spoločné záujmy? On je zároveň akcionárom?

Nie. S hlavným akcionárom Jie Ťien-Mingom sme sa ešte nestretli. Je to však v blízkej budúcnosti v pláne. Hľadáme teraz platformu, ako vôbec efektívne komunikovať. Jazyková bariéra predsa len určitá je a ja sa po čínsky už asi nenaučím (smiech). Čchan Čchao-Tuo je len o málo mladší ako ja, rád lyžuje, jeho syn hrá výborne na bubny, takže máme spoločné témy.

Pozrime sa na vaše investície do médií. Daniel Křetínský už vraj bol za Františkom Savovom v Londýne s tým, že by ste radi kúpili vydavateľstvo Mladá fronta. Máte záujem?

To nemôžem komentovať. Aj keď je mediálny trh v Česku relatívne malý, stále existujú cesty ďalšieho rozvoja. Všetci akosi všeobecne predpokladajú, že Mladá fronta je na predaj, ale ak by to bolo také jednoznačné, predpokladám, že už by bola predaná.

Chcete sa teda v médiách ďalej posilňovať?

Kto v nich chce prežiť, musí rásť. Okolo médií sa však vytvorila taká divná nálada, všetci majú pocit, že každý chce všetko kúpiť, a tomu zodpovedajú ich ceny. Jedna vec je kúpiť Blesk (Patrik Tkáč a Daniel Křetínský predvlani kúpili český Ringier, kam Blesk patrí, pozn. red.), kde vidíte jasné čierne čísla, a potom vám ponúka niekto médiá, ktoré nezarábajú, a ešte za ne chce veľa peňazí. To predsa nedáva zmysel.

Čo hovoríte na investíciu Penty do denníka SME?

Klobúk dole, my sme tú odvahu nemali. Buď vedia niečo, čo my nie, alebo si povedali, že je dôležitejšie niečo iné. Všeobecne sa teraz v tomto odbore hrozne ťažko hľadá ekonomická logika nákupov. Printové médiá majú trebárs dobrý podiel na trhu, ale finančné čísla nevychádzajú. A potom tu máte celú diskusiu o internete, keď všetci vedia, že je potrebný, ale nikto nevie, ako na ňom zarobiť. My sme na Slovensku zatiaľ mali takú pasívnu investičnú stratégiu. Naša angažovanosť v TV Joj nám dávala pocit, že v segmente prítomní sme, že niečo máme, aby nám niekto len tak neubližoval. Ale možno ju budeme musieť prehodnotiť. Veľa sa o tom bavíme.

Viete si predstaviť výmenu podielov v Joj za podiel v slovenskom Ringieri (vydáva napríklad Nový čas)?

Tá myšlienka sa ponúka už dlho, viem si ju predstaviť. Existujú aj jasné cenové formulácie, ale nemyslím si, že je teraz doba, aby niečo také prebehlo.

Aké motívy pri nákupe médií prevládajú, keď to ekonomicky príliš nevychádza? Inzercia vlastných produktov, ako sa často hovorí, alebo je to jednoducho obrana aktív?

S tou inzerciou mi to predtým pripadalo logické, ale zmenil som názor. Ak máte naozaj dobrý biznis, tak si reklamu naň zaplatíte kdekoľvek, a ešte si vyberiete jasne cieľovú skupinu. Keď máte vlastné médium, môžete mať pocit, že tam inzerujete,,zadarmo“, ale vo finále vás to stojí veľa peňazí. Nemôžem dávať do našich médií stále reklamu na Poštovú banku, pretože by som ich oberal o priestor pre iných klientov a marketingovo by to ani nedávalo zmysel.

Čo teda zostáva?

Ekonomika a ochrana. Niekto môže namietať, že tam patrí ešte politika. Ale tomu tiež neverím. Nemyslím, že by sa politika dnes robila cez noviny.

Ochrana pred čím? Pred ďalšími skupinami?

Skôr pred politikmi. Hlavne pre prípad hrozby nejakých extrémnych tendencií alebo krokov, ktoré by ohrozovali naše zaradenie do sveta západných demokracií. Ale ešte to musím vysvetliť: investíciu do médií buď máte v hlave ako potrebnú, alebo na ňu zabudnite. Pretože aj keď máte vlastné médium, aj tak nikdy nebudete mať dôkaz, že vďaka nemu nejakú ochranu máte. Druhou možnosťou je, že si mentálne poviete, že vlastné médiá nepotrebujete, že radšej budete usporené peniaze využívať na presadzovanie hodnôt a vecí, ktorým veríte. Lenže to nevyzerá úplne realisticky, keď štyria vaši najväčší konkurenti vlastnia celý mediálny trh.

Vy ste si vybrali prvú možnosť.

Sedeli sme za týmto stolom, keď sme rozhodovali o investícii do českých médií, a slová ako obrana aktív tiež padali. Ale nešli by sme do toho, keby sme nemali víziu, že ich ekonomické fungovanie je dosiahnuteľné. Môžete o tom pochybovať, ale je to tak.

Obrana sa dá tiež vyložiť tak, že chcete zasahovať do obsahu.

Ale to nejde, to nefunguje. Veď ste novinári, sami sa poznáte. Nepoznám kvalitného novinára, ktorý by sa dal kúpiť alebo si nechal zasahovať do obsahu. Je však prirodzené, že ak pracujete v rámci nejakej skupiny, tak o nej asi denne nepíšete len negatívne.

Takže sa spoliehate na takúto samoreguláciu novinárov?

Tá funguje skôr, také skúsenosti máme. Keď ja hovorím obrana, tak vy za tým vidíte slovo vplyv. Pokojne tomu tak hovorte, ale skutočnosť je iná. Český prezident v Číne významne pomohol investícii pre ČR i Slovensko a pozrite sa, čo z neho urobili v Reflexe (na titulke Reflexu, ktorý patrí Tkáčovi a Křetínskému, vyšiel Zeman ako hororový klaun, pozn. red.). Máte pocit, že redakciu Reflexu ovládame? Ja s tou obálkou nesúhlasím, lenže Reflex bol vždy taký, tak doň predsa nebudem zasahovať. Ohrozil by som svoju investíciu, pretože by ho ľudia prestali kupovať. 

V súvislosti s vami sa aktuálne hovorí o ďalšej významnej investícii. Sú pre EPH zaujímavé Slovenské elektrárne, v ktorých podiel aktuálne predáva taliansky Enel?

Určite áno, ale len pri splnení určitých podmienok. EPH stále opakuje vetu, že vyhodnocuje, či môže v tejto situácii zohrať pozitívnu úlohu pre štát i Enel a ja si myslím, že je to dobrá veta. EPH nepotrebuje SE za každú cenu, ale som presvedčený, že jeho účasť môže byť prospešná.

Nebol váš záujem posilnený aj pytačkami čínskeho partnera?

O elektrárňach sme začali uvažovať ešte pred rokovaniami s Číňanmi. Pri pytačkách v Šanghaji sme sa ich pýtali, ako sa budú správať, ak do tejto súťaže pôjdeme. Nie je tajomstvom, a vidíme to aj z našich rokovaní s CEFC, že rozhodovanie je tam úzko koordinované s politikou. V súťaži o Slovenské elektrárne pritom proti nám môže vystupovať nejaká veľká čínska štátna firma. Aj napriek tomu ľudia z CEFC sebavedome vyhlásili, že budú podporovať nás. Nie je to tak konšpiratívne, že by sa čínsky prezident a náš partner dohodli, že na Slovensku kúpia jadrovú elektráreň.

Nie ste už teraz príliš exponovaní v slovenskej energetike?

Možno máte stále SE namaľované ako ohromne veľký podnik. Ak však z toho zoberiete Gabčíkovo (vláda v decembri vypovedala SE zmluvu o prenájme tejto vodnej elektrárne, pozn. red.), odpočítate nedokončené jadro v Mochovciach, nezostáva tam tak veľa. Ak mám odpovedať ako bankár, ktorý investuje peniaze slovenských vkladateľov a firiem a za ktorého sa stále prednostne považujem, tak odpoviem - a kde inde by som ich investoval, ak nie tu? Keby som šiel s pätinou bilancie do Maďarska, regulátor by sa mal správne ozvať. Ale toto nechceme testovať. Ak sa ma pýtate ako akcionára EPH, tam sme na hrane. Ale ako Slovák zároveň cítim, že tu tomu najlepšie rozumiem. Máme aj s Jiřím Šmejcom (bývalý spolupracovník P. Kellnera) investície v gréckej lotérii OPAP a fajn, zarába to, ale v tom sa spolieham na Šmejcovu hlavu . Aby som vedel posúdiť riziko, musím v danej krajine dlho žiť.

Zadlženie EPH, vášho hlavného aktíva mimo financií, je podľa Daniela Křetínského asi 3,8-násobok jeho výkonu meraného cez prevádzkový zisk EBITDA. Nie je to už príliš?

Reči sa vedú, ale ak nemáte za hlupákov všetkých veľkých bankárov, ktorí nás financujú, tak je odpoveď jednoduchá: je to v poriadku. A Dan stále ukazuje, že vie skvele refinancovať, čím sa rodí veľa peňazí. Dlhodobo by som mal radšej EPH zadlžené napríklad len dvojnásobkom EBITDA. Na druhej strane prevádzkuje veľa infraštruktúrnych aktív, kde je existujúce zadlženie pod štvornásobkom EBITDA absolútne rozumné. Takže ak máme možnosť urobiť veľmi dobrú akvizíciu a plníme všetky úverové a ratingové podmienky, nie je problém ju realizovať. Hovoríme o firme, ktorá má konsolidovanú EBITDA takmer 1,5 miliardy eur a vytvára veľmi silný cash flow, takže dlh vie rýchlo splácať. A keď zajtra pôjde Dan na dlhú dovolenku, pôjde to prevádzkovo aj bez neho.

V kľúčovej slovenskej plynárenskej spoločnosti SPP Infrastructure, ktorú ovládate, je však pán Křetínský veľmi často a osobne ju riadi.

On tam teraz nerobí operatívne riadenie, skôr dohliada na, povedzme, strategické otázky. Plyn je veľmi ovplyvnený súčasnou geopolitickou situáciou. Hlavne oblasť prepravných ciest je vo veľkom pohybe, je to jedna z našich obrovských priorít. To, koľko plynu cez Slovensko potečie, bude výrazne ovplyvňovať čísla Eustreamu (plynovody patriace pod SPP, pozn. red.) a tým aj EPH a v neposlednom rade slovenského štátu. Ten má nielen 51 percent dividend, ale aj všetky obrovské dane, ktoré dnes Eustream platí.

Ako to vyzerá s vašimi ruskými aktivitami?

Cez EPH sme kvôli plynovodom s Ruskou federáciou vo veľmi vážnom vzťahu, takže sa musíme správať zodpovedne. Rusko ma stále láka, hoci si myslím, že teraz už tam človek musí ísť s vlastnými peniazmi skôr ako cez banku, pretože regulácia je čoraz ťažšia. Popravde, my v bankovej časti J&T zvyčajne urobíme obchod niekde inde, ako sme pôvodne zamýšľali. To je veľký rozdiel v porovnaní s Danom Křetínským, ktorý sa rád drží jasných plánov a väčšinou ich dosiahne.

Dan je oveľa iný ako vy?

Dan má špecifický talent, je vynikajúci na komunikáciu, multitalent v jazykoch a skvelý futbalista (smiech). Má toho viac ako my ostatní a sme pyšní na to, že s ním môžeme spolupracovať. Ale treba povedať, že keby sa zajtra nedajbože rozhodol odísť na Havaj, tak v EPH sú ďalší schopní ľudia, firma pôjde ďalej a J&T nebude mať problémy.

Ako dôležité pre vás je, či South Stream bude, alebo nebude?

South Stream je braný ako symbol obchádzania Ukrajiny a nadväzujúcich tranzitných krajín vrátane Slovenska. Jeden pohľad je o číslach, aby nám Eustream ďalej zarábal. Ale ak South Streamom Slovensko obídu, stratíme na význame. Zatiaľ to nie je o definitívnych víťazstvách. Bude to stály boj, každý chce mať tú rúru s plynom pri sebe.

Asi ste oslavovali, keď na začiatku decembra Rusi oznámili, že South Stream pozastavujú.

Oslavujeme raz týždenne a rovnako často plačeme. Debata o podobe tranzitných trás stále prebieha. Veríme, že zvíťazí zdravý rozum a namiesto stavania nových ciest sa využijú systémy, ktoré dnes existujú. Má to obrovskú logiku a ušetria sa strašné peniaze. A dajú sa využiť v oveľa väčšom rozsahu a aj mimo,,len“ klasického pokračovania Ukrajiny, ako ukazuje nový projekt Eastring (projekt, ktorý v decembri predstavil Eustream, pozn. red.).

Dlhodobá zmluva s Gazpromom vám však zaručuje, že ak by vás s tranzitom obišiel, musí vám platiť dohodnuté sumy.

To platí. Ale jednak by to okolo roku 2028 mohlo skončiť a jednak si taký scenár neprajeme. Chceme, aby bol Eustream využívaný čo najviac a čo najdlhšie. Je to logický win-win scenár: pre nás, pre štát, pre koncových zákazníkov aj dodávateľov plynu vrátane Gazpromu. Nemohli by sme len tak v pokoji sedieť a čakať na koniec kontraktu.

Prejavilo by sa obídenie Slovenska aj v prístupe bánk k EPH? Boli by ešte opatrnejšie?

To si nemyslím. Na to by platobné podmienky kontraktu stačili. Je to dostatočne dlhá zmluva, ktorá siaha až za obdobie po splatení dlhopisov. V citlivostnej analýze bánk by výpadok povedzme 100 miliónov eur na EBITDA neznamenal toľko. Ale v hodnote firmy je to dosť. Keď si to vynásobíte 10, ako je v tomto biznise bežné, to už je miliarda.

O vás sa hovorí aj v súvislosti s vašimi dobrými kontaktmi na politiku. V čase rozhodovania o PPP na diaľniciach môže byť napríklad minister dopravy Počiatek dobrá známosť.

Čo znamenajú dobré vzťahy? Dajú nám niečo lacnejšie? Skutočne nemám ten dojem. Dokázali sme za tých 20 rokov s každým politikom nejako prežiť, ale že by tam boli extrémne kamarátstva…

Ale keď vám umožnili kúpiť SPP, tak ste museli úzko komunikovať.

To je jasné. Ale zároveň sme im zlepšili akcionársku dohodu, garantovali dividendy. A oni zobrali EPH časť tohto obchodu, keď si nechali najväčší kmeň v republike (vláda prevzala stratovú časť SPP, ktorá zabezpečuje dodávku plynu domácnostiam, pozn. red.). Myslíte, že sme to chceli? Nie, ale rešpektujeme to. A tvrdím, že zmena vlastníka SPP postavenie štátu dramaticky zlepšila.

Každopádne ten obchod je pre vás výnimočný. Ak sa vám podarí možno za päť rokov získať vložené peniaze späť...

Ale to nie je zásluha vlády, nekupovali sme od nej. Oni si len kládli podmienky, ktoré sme akceptovali. Ale nebudem to kritizovať, sme radi, že nás akceptovali ako partnera. Bodka. A o návratnosti by som zatiaľ nechcel špekulovať.

Ako sa biznisu v iných oblastiach dotýka rusko-ukrajinská kríza?

Naše ruské aktivity nikdy neboli príliš veľké. Predtým som si myslel, že budeme v Rusku robiť private banking. Nikde na svete nie je krajší interiér banky, ako máme v Moskve. Ale bola to chyba. Myslel som, že tam budú chodiť oligarchovia, dokonca sme chceli urobiť na streche ruskú saunu. No veľká väčšina ich peňazí je v zahraničí. Takže sme sa nepustili do väčších vecí. A zároveň nás tam teda rok 2008 nezomlel. Teraz zvažujeme, že by sme posilnili kapitál tamojšej banky. So 100 miliónmi eur už by sme sa posunuli medzi sto najväčších peňažných domov. Chceme našimi investíciami v Rusku ísť proti aktuálnemu prúdu.

Cítite oslabenie záujmu Rusov o Tatry?

Nijako podstatne. Nepatria medzi našu veľkú klientelu, tvoria možno tak päť percent. Tí chudobní nemajú na to, aby cestovali k nám na hory, a tí bohatší zase obvykle letia až do Álp. Pre nás sú cieľovou skupinou hlavne Poliaci. Chceme ich naučiť lyžovať sa. Rakúšanov vie jazdiť na lyžiach 36 percent, Slovákov 16 percent, ale Poliakov len šesť percent. Oni sú pre nás rozhodujúci. Už teraz cítime, že len čo sa oslabí zlotý, začnú sa nám vyprázdňovať svahy.

Ako máte usporiadanú vlastnícku štruktúru v J&T Private Equity Group, teda v skupine, ktorá zahŕňa hlavne vaše investície do energetiky a priemyslu? Vyzerá dosť neprehľadne.

Môže to tak pôsobiť, ale je to dané spôsobom nášho fungovania. Vždy si najprv povieme, čo nám umožňuje zákon, regulácia a protimonopolné pravidlá. Potom sa do toho snažíme optimálne vtesnať maximum. Nie je za tým snaha byť neprehľadný, ale urobiť zamýšľaný biznis. V EPH som oficiálne spoluvlastníkom, mám podpísanú akcionársku zmluvu s Danom, ale nie takú, ktorá by mi umožnila ovládanie, pretože by to malo ešte ďalšie dôsledky. Vo svete J&T platí, že k nám dávajú peniaze ľudia, ktorí chcú niečo viac, ako im ponúka klasická banka. Napriek tomu sme ich nedokázali naučiť investovať priamo do podielov v jednotlivých firmách, všetci preferujú investície do jasného dlhu. Preto máme akýsi private equity fond, do ktorého vyberáme peniaze, a tie používame ako kapitál vložený do jednotlivých obchodov, v ktorých banka pôsobí ako senior veriteľ. A ten fond podľa zárobkov posiela výnos investorom.

Nie je to pre nich rizikové? Znie to presne ako to, čo sa o vás hovorí - že si požičiavate peniaze od klientov a potom ich investujete do niečoho, do čoho oni nevidia.

Pozrite sa na čísla. Dlh všetkého s nálepkou J&T zo sveta private equity je zhruba 900 miliónov eur. A len náš podiel v EPH - a to nehovorím o podieloch v EP Industries alebo v realitách, má hodnotu minimálne jednej miliardy eur. Toľko dostal za 40 percent EPH Petr Kellner pred pol rokom. Počul som veľa polemík o tom, kto urobil dobrý a kto zlý obchod, ale EPH by bez ďalších akvizícií mohol bez problémov vyplácať dividendu vyše 200 miliónov eur ročne. Tak si to spočítajte.

Ešte pred vznikom J&T Private Equity Group ste v roku 2008 vyčlenili niektoré biznisy do samostatných firiem. Vznikla tak firma,,lanovková“ TMR, hotelová BHP či realitná J&T Real Estate. Čo sa zmenilo?

Ľudsky sa nezmenilo nič, regulatórne všetko. V čase krízy, keď sa o nás začalo hovoriť, že sme príliš zadlžení, sme cítili, že musíme oddeliť bankovníctvo od ďalších činností, aby sme to vyjasnili. Tak sme vyčlenili reality, cestovný ruch, hotely a v EPH bol Danovi priznaný podiel. Ekonomicky sa vzťahy nezmenili. Napríklad Peter Korbačka si,,vzal“ to, na čo mal nárok už predtým (odišiel zo skupiny a teraz vlastní obchodné centrum Eurovea, pozn. red.). Aj keď teraz nemá podiel v JTFG, naše osobné dohody hovoria o tom, že keď zarobím strašné peniaze, tak mu z nich niečo dám. A naopak. Ale nie je to nikde napísané.

Slávite 20 rokov. Ako sa z vášho postávania pred bratislavským Strediskom cenných papierov stane takáto obrovská skupina? Vraj vám požičal otec.

Dal mi všetky rodinné peniaze, ktoré som mal preniesť z jednej banky do druhej. Po ceste sme ich s Čivom (prezývka Ivana Jakaboviča, pozn. red.) otočili cez akcie (smiech). Ale je pravda, že nám otcovo meno otváralo dvere. Keď bol šéfom v banke IRB, asi ani netušil, čo robíme. Náš najväčší skok bol však asi vďaka Igorovi Rattajovi. V Prahe nám pomohol kúpiť banku. Tá je dodnes náš základ, naša cesta k ďalšiemu kapitálu. Nejakým mixom šťastia, skúseností a tým, že v Národnej banke vedeli, že môj otec šéfoval veľkej banke, sa nám v čase, keď v Česku banky padali, podarilo jednu kúpiť. Takže ak chcete radu starnúceho investora Patrika Tkáča pre mladých, znie: kúpte si banku. Lenže dnes už je to podstatne ťažšie ...

Aká bola úloha vášho otca?

Určite boli dôležité jeho skúsenosti, ľudia z centrálnej banky ho poznali ako šéfa IRB...

... ktorá však skrachovala.

Ale nie je pravda, že kvôli otcovi. Vklady odtiaľ odišli, keď ju prebrali košické železiarne VSŽ a ich šéf Alexander Rezeš. Ten otca vyhodil. IRB nemala ani zďaleka toľko zlých úverov. Ani nemohla. Dve tretiny úverov boli štátna bytová výstavba a elektráreň Mochovce. Tam sa ani nedalo tak kradnúť ako v ostatných bankách. Napriek tomu nás doteraz všetci obviňujú, že máme všetko vďaka otcovi a že J&T znamená Jozef Tkáč.

Koľko vám vtedy otec požičal?

Asi 100- alebo 200-tisíc korún. Rozmnožili sme ich. Keď sme dali inzerát, že kúpime akcie Slovnaftu za 600 korún a na burze sme ich mohli obratom predať za tisíc, možno to bolo agresívne, ale taká doba bola. Potom prišlo obdobie privatizácie a my sme boli len pešiakmi. Nič sme neprivatitiovali, len sme pomáhali s financovaním. Aj keď jednu vec sme vlastne sprivatizovali. Za 30 miliónov korún Štátny výskumný ústav papiera a celulózy. Dlho sme potom v jeho budove sedeli. Pamätám si, že keď sme tam prvýkrát prišli, ukazovali nám nejaký stroj, ale my už sme premýšľali, čo tam postavíme iné. Najviac nás potešilo, keď sme zistili, že výskumák má v Senci pri jazere chatu. Na celý výklad šéfa podniku sme obratom zabudli a hneď sme tam vyrazili.

Prehľadnú štruktúru celej skupiny J&T nájdete tu.

Rozhovor bol prevzatý z časopisu Forbes.