Požiar šokoval svet a okrem emócií vyvolal aj vlnu solidarity. Za dva dni sa na obnovu vyzbieralo 900 miliónov eur. Prezident Emmanuel Macron vtedy sľúbil, že pamiatku obnovia do piatich rokov. Vedením rekonštrukčných prác poverili vojenského generála Jeana-Louisa Georgelina a ten sa vyjadril, že chce modernú alternatívu zničenej strednej vežičky. Tá totiž ani pred požiarom nebola pôvodná z 13. storočia. Pre zlý technický stav ju v 18. storočí strhli a v polovici 19. storočia postavili náhradu podľa projektu architekta Eugèna Viollet-le-Duca.

Georgelinov návrh mal spočiatku aj Macronovu podporu. Prezident sa vyjadril, že by privítal „súčasné gesto“. To podnietilo mnoho návrhov od architektov z celého sveta. Niektoré projekty rátali aj so skleníkom plným zelene či s bazénom na streche. Hlavný architekt katedrály Philippe Villeneuve však trval na obnovení jej podoby z 19. storočia, čo v CNPA viedlo k mnohým sporom. Nakoniec si však Villeneuve presadil svoj názor. Komisia schválila plány na obnovenie katedrály do jej posledného „dokončeného, uceleného a známeho stavu vrátane vežičky“.

Žiadne zdržania

Ani Macron už netrvá na preferovanom modernom poňatí. Dôvod je najmä časový. Elyzejský palác chce, aby sa Notre-Dame opäť zaskvela v plnej kráse v roku 2024, keď bude Paríž hostiť olympijské hry. Podľa oficiálneho stanoviska je prezidentovou hlavnou starosťou „nezdržiavať a nekomplikovať rekonštrukciu – veci si treba rýchlo vyjasniť“. Proces navrhovania novej modernej vežičky, s medzinárodnou architektonickou súťažou, by mohol spôsobiť zbytočné odklady. „Prezident dôveruje odborníkom a schválil hlavné črty projektu, ktorý predložili vedúci architekti a podľa ktorého sa vežička plánuje rekonštruovať identicky,“ uzavrel Elyzejský palác.