Jedným z prvých umelcov, ktorí sa pustili do zachytenia podoby svojej matky, bol nemecký grafik a maliar Albrecht Dürer. Jedna z jeho malých kresieb uhľom nesie názov Portrét matky umelca vo veku 63 rokov a ide o nežnú, ale neprikrášlene realistickú štúdiu jeho matky Barbary Holperovej, ktorú Dürer dokončil v roku 1514, dva mesiace pred jej smrťou. Dürer mal k svojej matke veľmi blízko, čo je z tejto drobnej kresby zrejmé. Po jej smrti napísal, „cítil som sa tak utrápene, že to ani nedokážem vyjadriť“. Vo svojej pochmúrnosti sa preto táto podobizeň doteraz porovnáva s jeho dvoma veľkými rytinami Melencolia I. a Madona pri múre.

Albrecht Dürer

/data/MediaLibrary/articles/17351/albrecht-durer-zdroj-wikiart.org.jpgZdroj: wikiart.org

Ani slávny Rembrandt van Rijn vo svojej tvorbe na svoju matku nezabudol. V jeho prípade však okrem osobnej motivácie išlo aj o „z núdze cnosť“. Aj keď v súčasnosti vnímame Rembrandta ako popredného holandského maliara svojej doby, on sám mal celoživotné finančné problémy a členovia jeho rodiny preňho boli najdostupnejšími modelmi. V roku 1631, rok po smrti Rembrandtovho otca, vytvoril umelec dva slávne lepty svojej ovdovenej matky. Prvý zobrazuje jeho matku oblečenú vo východnom kroji s kožušinovým kabátom a so šatkou na hlave. Na druhom z nich Rembrandt študuje výraz svojej matky, ktorá smúti za svojím zosnulým manželom so zaťatou rukou na srdci a sklopeným pohľadom.

Rembrandt van Rijn

/data/MediaLibrary/articles/17351/rembrandt-zdroj-clarkfineart.com.jpgZdroj: clarkfineart.com

Rembrandt van Rijn

/data/MediaLibrary/articles/17351/rembrandt-zdroj-metmuseum.org.jpegZdroj: metmuseum.org

Okrem Madony s dieťaťom sa ďalšou pomyselnou ikonou materstva a vzťahu syna s matkou stala Anna McNeill Whistlerová, matka slávneho amerického umelca Jamesa McNeill Whistlera. Aj keď šlo zrejme o šťastnú náhodu, že sa Whistler rozhodol preniesť podobizeň svojej matky na plátno, keď sa neobjavila jeho dohodnutá modelka, portrét s názvom Usporiadanie v sivej a čiernej č. 1 (ktorý bol neskôr premenovaný na Whistlerovu matku) z roku 1871 sa po dokončení začal objavovať na národných známkach či mestských pamiatkach. V Pensylvánii dokonca podľa tohto slávneho obrazu vytvorili sochu, ktorú sprevádza nápis „Matka je najposvätnejšia živá vec“.

James McNeill Whistler

/data/MediaLibrary/articles/17351/whistler-theconversation.com.jpgZdroj: theconversation.com

V roku 1929, osem rokov po smrti svojej matky, sa Salvador Dalí pripojil k surrealistickému hnutiu, ktoré bolo vo svojej tvorbe fascinované freudovským výkladom nevedomia. V tom istom roku zachytil Dalí na svojom obraze akési amorfné plávajúce hnedé telo pokryté slovami „ma mère“, čo sa prekladá ako „moja matka“. Umelecké dielo pomenované Enigma túžby alebo moja matka, moja matka, moja matka, moja matka z roku 1929 je interpretované ako forma Dalího túžby po matke, zatiaľ čo akýsi ďalší muž, odhaduje sa, že by to mohol byť Dalího otec, kráča v diaľke. S otcom mal Salvador Dalí zložitý vzťah po tom, čo sa oženil so sestrou svojej manželky, Dalího tetou, krátko po smrti Dalího matky. A akoby celá táto rodinná konštelácia nebola dosť freudovská, 36 rokov tento obraz visel nad gaučom v kancelárii zürišského psychoanalytika. Dielo bolo neskôr zakúpené v dražbe za 807 408 dolárov, čo v roku 1982 vytvorilo rekord ako najdrahšia práca, akú kedy predal stále žijúci umelec.

Salvador Dalí

/data/MediaLibrary/articles/17351/salvador-dali-zdroj-wikiart.org.jpgZdroj: wikiart.org

A to nie je všetko. Matky na svojich obrazoch zachytili aj ďalší velikáni histórie umenia, ako boli Vincent van Gogh, Pablo Picasso, Mary Cassattová, Marc Chagall, Andy Warhol či Lucien Freud. V ich prípadoch ide o nežné a citlivé zachytenie nielen matkiných podôb, ale aj lásky a úcty, ktorú k nim ich umelecky nadané dospelé deti prechovávali.

Pablo Picasso

/data/MediaLibrary/articles/17351/pablo-picasso-zdroj-biblioklept.org.jpgZdroj: bibioklept.org

Andy Warhol

/data/MediaLibrary/articles/17351/andy-warhol-zdroj-pinterest.com.jpgZdroj: pinterest.com