Kreativita či tvorivosť by sa dala definovať ako akt premeny nových a originálnych nápadov na skutočnosť. Tvoriví ľudia sa vyznačujú schopnosťou vnímať okolitý svet novými spôsobmi, nachádzať rôzne skryté vzorce, vytvárať prepojenia medzi zdanlivo nesúvisiacimi fenoménmi a na základe toho nachádzať nové riešenia. Dobrou správou je, že každý človek má kreativitu vrodenú. Prirodzene sme bytosti, ktoré sú zvedavé, plné nových nápadov, ktoré dokážeme nielen vymyslieť, ale aj realizovať. Bohužiaľ, časom je táto naša súčasť zanesená naučenými vzorcami a tradičnými riešeniami. Preto Picasso kedysi vyhlásil: „Všetky deti sú umelcami. Problém je v tom, ako zostať umelcom, keď človek vyrastie.“ 

Kreativita však nesúvisí len s umením. Extrémne dôležitá je v každej profesii, napríklad vo vede. V roku 1968 kontaktovala NASA doktorov Georgea Landa a Beth Jarmanovú, aby vytvorili špecializovaný test, ktorý by poskytol prostriedky na efektívne meranie tvorivého potenciálu raketových vedcov a inžinierov. Vytvorený test sa ukázal ako veľmi úspešný a potreby NASA dobre splnil. Vedcom to však nestačilo a začali si klásť množstvo ďalších otázok: „Odkiaľ tvorivosť pochádza? Je u ľudí vrodená? Alebo sa ju učíme a získavame ju zo skúseností?“

Aby na tieto otázky našli odpovede, logicky sa sústredili na malé deti. Špecializovaný kreatívny test pre raketových inžinierov dali vyplniť 1 600 deťom vo veku 4 5 rokov. Výsledky ich ohromili. Do kategórie geniálnej predstavivosti, ktorá zahŕňala objavovanie nových, nevšedných a inovatívnych nápadov a riešení rôznych problémov, spadalo 98 % testovaných detí. 

Keď však rovnaký výskum spravili u detí vo veku 10 rokov, v rovnakej kategórii sa umiestnilo už len 30 % detí. U päťnásťročných sa hodnota znížila na 12 %. Rovnaké testovanie absolvovali napokon aj dospelí jedinci. Do kategórie kreatívnych géniov sa však už dostali len 2 % z nich. 

Podľa štúdie Budúcnosť profesií, ktorú spracovalo Svetové ekonomické fórum, sa kreativita radí vedľa analytického a kritického spôsobu rozmýšľania alebo technických znalostí k najdôležitejším schopnostiam, ktoré človek bude potrebovať v budúcich profesiách v čoraz väčšej miere. 

Podľa bestsellerového autora Daniela Pinka sa spoločnosť aktuálne nachádza vo veku tvorivosti. Vo svojej knihe Úplne nová myseľ: Prečo budú správcovia mozgu vládnuť budúcnosti z roku 2006 rozdelil Pink hospodársky rozvoj na štyri fázy. Najprv bol vek poľnohospodárstva, kde najdôležitejšiu úlohu hrali poľnohospodári. Nasledovalo obdobie priemyselné, kde svoju rolu zohrali pracovníci vo fabrikách. Túto epochu vystriedal informačný vek s pracovníkmi, ktorí dokázali výborne pracovať s informáciami. Napokon sme sa dostali do aktuálneho koncepčného obdobia, kde prím hrajú tvorivé, inovatívne a empatické osobnosti. 

Kreativita sa tak stáva jedným z najdôležitejších faktorov budúceho úspechu aj v biznise. Štúdia IBM, ktorá v roku 2010 skúmala kompetencie a schopnosti globálnych lídrov a CEO medzinárodných spoločností, došla k nasledujúcemu záveru: „Dôsledky zvyšujúcej sa zložitosti okolitého sveta si vyžadujú, aby generálni riaditelia a ich tímy boli vedené odvážnou tvorivosťou, aby sa spojili so zákazníkmi novými neopozeranými spôsobmi a navrhli interné aj externé postupy a riešenia tak, aby ich rýchlosť a flexibilita umožňovali organizáciám dosahovať úspech aj v 21. storočí.“

Štúdia spoločnosti Adobe o kreativite z roku 2012 zase ukazuje, že 8 z 10 ľudí verí, že uvoľnenie tvorivého potenciálu je rozhodujúce pre budúci hospodársky rast. Takmer dve tretiny respondentov sa preto domnievajú, že kreativita je pre spoločnosť veľmi cenná schopnosť. Zaujímavé však je, že iba zarážajúca menšina – 1 zo 4 ľudí – si o sebe myslí, že svoj kreatívny a tvorivý potenciál dokáže dobre využívať. Dobrou správou však je, že sa na tejto schopnosti dá pracovať a posilniť ju rovnako ako svaly cvičením. O tom však viac nabudúce.