Svetová ekonomika by mala v roku 2019 spomaliť tempo rastu na stále solídnych 3,6 percenta zo značne nadtrendovej  zhruba 3,8-percentnej dynamiky  v predchádzajúcich dvoch rokoch. Brzdiť bude najmä Západ a jeho rast klesne pod dve percentá v dôsledku straty momenta americkej ekonomiky, ktorá predtým profitovala z daňových stimulov. Pomalšie porastie aj eurozóna, ktorá vrchol cyklu dosiahla už v roku 2017 pri zhoršovaní sa exportných trhov a pri viacerých politických neistotách na čele s brexitom. Mínusom pre rozvinuté ekonomiky bude aj menej podpory zo strany centrálnych bánk a obmedzené výrobné kapacity najmä v dôsledku nedostatku pracovných síl. Rozvíjajúce sa trhy si udržia svoj agregátny takmer päťpercentný rast, keď ustanú negatívne protivetry v podobe posilňovania sa dolára a zvyšovania úrokových sadzieb Fedom a prejavia sa robustné makrofundamenty. Výnimkou bude čínska ekonomika, ktorá pribrzdí v dôsledku pokračovania transformácie sa na západný model a snahy  boja proti tieňovému bankovníctvu ako aj v dôsledku obchodných protekcionistických opatrení USA.

Zlaté časy sa definitívne skončili, keď globálny rast spomaľuje pri svižnom raste spotrebiteľských cien. V Spojených štátoch a eurozóne dosiahne jadrová inflácia nové cyklické maximá pri silnom trhu práce vysokom využití kapacít, čo sa už stáva limitujúcim faktorom ekonomického rastu. Vyšší rast cien by mal prinútiť ďalej zvyšovať úrokové sadzby v USA  a postupne normalizovať menovú politiku aj v eurozóne. Očakávame však, že Fed v budúcom roku zastaví cyklus zvyšovania sadzieb po dosiahnutí ich neutrálnej úrovne pre spomalenie miestnej ekonomiky. Celkovo však hlavné svetové centrálne banky urobia prvý krok ku kvantitatívnemu sprísňovaniu s poklesom agregátnej súvahy, keď Fed bude pokračovať v redukcii svojej bilancie, ECB vypne program nákupu aktív a z veľkých bánk bude pokračovať v expanzii súvahy len Bank of Japan. Ukotvená jadrová inflácia na 15-ročných minimách v rozvíjajúcich sa krajinách s kladnými reálnymi úrokovými sadzbami a fiškálnou konsolidáciou však nevyvolá potreby výrazne sprísňovať menovú politiku v týchto regiónoch.

Nezdieľame názor o skorej americkej či európskej recesii napriek tomu, že sa svet nachádza v neskorej fáze hospodárskeho cyklu, ktorý by mal byť, meraný expanziou v USA najdlhším v histórii. Súčasná úroveň spotreby, investícií a sily trhu práce ako aj mnohých predstihových indikátorov, hoci, nedávno ustúpili z multiročných maxím, nie sú historicky konzistentné s klasickou recesiou. Na druhej strane si uvedomujeme viaceré riziká, ktorým bude svetová ekonomika čeliť, a ktoré ju robia krehkou a podkopávajú biznis sentiment a aj spotrebiteľskú dôveru. Najväčším z nich je obchodná vojna medzi USA a Čínou a jej prípadná gradácia až do ekonomickej vojny, začínajúce fiškálne protivetry v americkej ekonomike, pretrvávajúce otázniky okolo brexitu ako aj populistické politické riziká v Európe na čele s Talianskom, ale aj Nemeckom. Všetky tieto faktory budú spôsobovať zvýšenú volatilitu na finančných trhoch. Napriek tomu si myslíme, že vybrané akcie, najmä v rozvíjajúcich sa krajinách by mali doručiť atraktívne zhodnotenie, keď nedávno diskontovali až príliš pesimistické scenáre vývoja, pričom valuačne sú pomerne lacné a ich fundamenty sú silné.