Akciové trhy

Akciové trhy pokračovali v minulom týždni z ústupu z maxím z polovice augusta po masívnej dvojmesačnej rely z júnového dna. Odraz sa začal javiť do istej miery ako prestrelený vzhľadom na to, že zverejňované predstihové makroekonomické dáta naznačovali kontrakciu ekonomickej aktivity na oboch brehoch Atlantického oceána. Súčasne trhy začali prehodnocovať optimistické očakávania toho, že centrálne banky spomalia tempo sprísňovania menovej politiky vzhľadom, najmä v USA, na postupne ustupujúce inflačné tlaky pri (v najlepšom prípade) málokrvnom ekonomickom raste. Jednoducho nastavenie „good is bad“ na trhu (teda, že horšie makrodáta potlačia nadol dlhopisové výnosy, lebo znižujú pravdepodobnosť agresívneho sprísňovania menovej politiky, čo potlačí akcie nahor) sa skončilo a mentálne nastavenie trhu sa „znormalizovalo“ na „bad is bad“, keď sa trhy obávali jastrabieho slovníka šéfa americkej centrálnej banky Jeroma Powella na tradičnom sympóziu centrálnych bankárov v horskom stredisku Jackson Hole vo Wyomingu. Ich predtucha sa aj naplnila a Powellovo krátke osemminútové vystúpenie v piatok popoludní zhodilo Wall Street do masívnych strát, keď jasne deklaroval, že Fed je odhodlaný urobiť rázne a rapídne kroky na skrotenie inflácie. Dodal, že obnovenie cenovej stability si vyžiada reštriktívnu menovú politiku na nejaký čas, a podotkol, že história silne vystríha pred predčasným uvoľnením menových podmienok (trh pritom kalkuloval, že Fed začne so znižovaním sadzieb už v lete budúceho roka). Powell naznačil, že vyššie sadzby budú ekonomiku bolieť, keď spomalia hospodársky rast a zhoršia trh práce, no ich náklady budú nižšie, ako keby nepostupovali razantne. Inak povedané, Powell medzi riadkami signalizoval, že soft landing ekonomiky sa vzďaľuje. Sčítané a podčiarknuté, Fed bude zrejme zvyšovať sadzby, aj keď ekonomika bude mať ťažkosti a bude (nielen) v technickej recesii. Široký americký index S&P 500 odovzdal za minulý týždeň vyše štyri percentá, pričom paneurópsky index STOXX 600 stratil 2,6 percenta, keď okrem posunu dlhopisových výnosov naň negatívne vplývala prehlbujúca sa energetická kríza v Európe, kde na dennej báze rastú ceny elektriny a plynu na nové historické maximá, ktoré sú rádovo už vyše 10-násobkom priemeru cien z ostatnej dekády. Výrazne k tomu z okamžitého hľadiska prispieva obmedzovanie dodávok ruského plynu do Európy v kombinácii s nepriaznivým horúcim počasím (čo zvyšuje dopyt po energiách, pričom spôsobuje obmedzenie výroby z hydrozdrojov), no v širšej perspektíve sú najmä výsledkom zelenej energetickej politiky EÚ, ktorá okrem iného doviedla Nemecko do nelogického odstavovania jadrových elektrární.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové výnosy v minulom týždni pokračovali v raste (čo dusilo akciovú rely), keď trhoví hráči prehodnocovali tempo sprísňovania menových politík kľúčových centrálnych bánk sveta. Naratív o tom, že vrchol „jastrabosti“ centrálnych bánk má svetová ekonomika už za sebou, hoci môže byť pravdivý, prestal byť v centre pozornosti. Trhy sa začali obávať, že centrálne banky budú musieť pokračovať v pomerne dynamickom uťahovaní menovopolitických oprát a nechajú ich utiahnuté dlhší čas aj pri spomaľovaní ekonomického rastu. Toto spomalenie síce zvoľní inflačné tlaky, ale pravdepodobne nie dostatočne smerom na dlhodobé dvojpercentné ciele centrálnych bánk. V tomto duchu sa vyjadril aj šéf Fedu Jay Powell na dlhoočakávanom a pozorne sledovanom vystúpení, na tradičnom zraze centrálnych bankárov v Jackson Hole, ktoré bolo pomerne jastrabé, keď trhových účastníkov nechal zabudnúť na holubičo prijatú tlačovú konferenciu po ostatnom zasadnutí americkej centrálnej banky. Powell podotkol, že menová politika bude musieť byť reštriktívna po nejaký čas s cieľom skrotiť infláciu (a teda sadzby porastú zo súčasnej neutrálnej úrovne okolo 2,25 percenta a ostanú na vyvýšených úrovniach dlhší čas), čo bude ekonomiku bolieť. 10-ročný americký výnos to posunulo nad trojpercentnú métu a derivátový futures trh zvýšil očakávania toho, že Fed doručí aj v septembri 75-bodový „hike“, posunul terminálnu úroveň sadzieb k 3,8 percenta (z nedávneho nacenenia okolo 3,5 percenta) a zredukoval očakávania znižovania sadzieb od leta budúceho roka. Vývoj na americkom dlhopisovom trhu sa prelial aj do zvyšku sveta, pričom 10-ročný „Nemec“ rástol za týždeň až o 16 bázických bodov takmer k 1,4 percenta, keď sa začali objavovať hlasy niektorých centrálnych bankárov ECB o tom, že banka zvažuje výrazné zvyšovanie sadzieb. Trh videl šancu okolo 50:50, že v septembri by mohla doručiť až 75-bodový hike s cieľom podporiť kolabujúce euro na 20-ročným minimách voči doláru, ktorým si do menovej únie importuje infláciu s cieľom zlepšiť svoju kredibilitu a utlmiť inflačné očakávania. Všeobecný risk off sentiment pri raste výnosov štátnych dlhopisov sa pretavil do razantného kolapsu cien podnikových dlhopisov.

Komoditné trhy

Napriek negatívnemu sentimentu na trhoch so zintenzívňujúcimi sa signálmi ekonomického zvoľňovania a v prípade EÚ/eurozóny príchodu pomerne ťažkej recesie dokázali v minulom týždni ceny ropy rásť, keď si pripísali rádovo trojpercentné zisky a severomorský benchmark Brent sa priblížil k méte 100 dolárov. Stáli za tým správy o tom, že kartel OPEC+ zvažuje zníženie ťažby. Zdá sa, že najmä Saudská Arábia, líder OPEC-u, nie je ochotná tolerovať pokles cien ropy pod 90 dolárov. Rijád naznačil, že futures trh, kde ceny v ostatných týždňoch klesali, je úplne „odpojený“ od reálneho fyzického trhu, kde panuje vysoký previs dopytu. Ak bude táto „odpojenosť“ pokračovať, Saudi vyjadrili ochotu znižovať ťažbu. Okrem toho chcú tento krok urobiť aj preto, aby vykompenzovali možný príchod iránskej ropy na medzinárodný trh. Zdá sa totiž, že rokovania o jadrovej dohode medzi Teheránom a Západom, ktorá by odblokovala protiiránske sankcie, sú v cieľovej rovinke. Zlato v minulom týždni kleslo k méte 1750 dolárov, čo je výsledkom kombinácie silnejšieho dolára a odrazu amerických dlhopisových výnosov ako reakcie na jastrabí slovník šéfa Fedu Jaya Powella, ktorý chce posunúť americkú menovú politiku až na reštriktívnu úroveň s cieľom skrotenia inflácie.

Devízové trhy

Euro kleslo pod paritu voči doláru a obchoduje sa na najslabších úrovniach od roku 2002. Spoločnú menu hospodárskej a menovej únie oslabovala prehlbujúca sa energetická kríza v Európe, kde v minulom týždni takmer na dennej báze rástli burzové ceny plynu a elektriny v kľúčových ekonomikách na nové a nové historické maximá, ktoré sú rádovo už vyše 10- násobkom dlhodobého priemeru za ostatnú dekádu. Bezprostredne ide najmä o výsledok priškrcovania dodávok ruského plynu do Európy, čím Kremeľ odpovedal na protiruské sankcie Západu a jeho podporu Ukrajiny. Obrovský ponukový energetický šok vyústi s vysokou pravdepodobnosťou do pomerne výraznej recesie eurozóny na konci roka. Energetickú krízu bude pritom pomerne komplikované rýchlo vyriešiť a eurozóna môže mať dlhší štrukturálny problém. Preto euro nedokázali výrazne podporiť ani množiace sa špekulácie o tom, že ECB nastúpi na vlak agresívnejšieho zvyšovania sadzieb a už v septembri by mohla doručiť „hike“ až o 75 bázických bodov, keďže v dôsledku energetického šoku a slabého eura sa zhoršujú aj inflačné prospekty. Obchodníci sa pozerali na tieto prospekty s dešpektom vzhľadom na blížiacu sa recesiu. Navyše euro stratilo kľúčovú podporu v podobe prebytku obchodnej bilancie, ktorá sa preklopila do deficitu aj pre výrazné zdraženie dovozov komodít. Dolár sa obchodoval voči košu hlavných svetových mien na 20-ročných maximách a voči euru mu pomohol aj rázny jastrabí slovník šéfa Fedu Jerome Powella o potrebe zvýšenia sadzieb až nad neutrálnu úroveň, ako aj všeobecné risk off prostredie, z ktorého dolár ako bezpečný prístav profitoval.