Minulý týždeň boli zverejnené prvé rýchle odhady rastu HDP za prvý štvrťrok na oboch brehoch Atlantiku, ktoré potvrdili, že sa začala recesia. Anualizovaný medzikvartálny pokles ekonomiky Spojených štátov takmer o  päť percent a eurozóny o vyše 14 percent, pri prepuknutí pandémie koronavírusu na Západe až na prelome februára a marca, dáva tušiť, že druhý štvrťrok prekoná aj kontrakciu počas dna poslednej krízy spred vyše dekády. Svet jednoducho nikdy nečelil takým veľkým reštriktívnym opatreniam podkopávajúcim ekonomickú aktivitu, aké museli byť prijaté v súčasnosti na spomalenie šírenia ochorenia COVID-19. Na druhej strane predpokladáme svižné oživenie už v druhom polroku, výrazne rýchlejšie ako po finančnej kríze z prelomu rokov 2008 a 2009.

Spúšťačom súčasnej recesie bol exogénny šok koronavírusu a nie klasické endogénne vyrovnávanie veľkých nerovnováh. Aktuálna kontrakcia je výsledkom pandémie, neodštartovala teda turbulenciami vo finančnom systéme, navyše bankový systém je zdravší, robustnejší a stojí na pevnejších základoch ako pred rokom 2008. K tomu je potrebné zdôrazniť, že koronakríza vyvolala najagresívnejšiu, najrýchlejšiu a najviac koordinovanú odpoveď centrálnych bánk a vlád v modernej histórii v podobe uvoľňovania menových politík a fiškálnych stimulov. Fiškálne deficity štátov G4 (Spojených štátov, eurozóny, Japonska, Veľkej Británie) a Číny dosiahnu 150 percent z finančnej krízy na prelome rokov 2008 a 2009, pričom len samotný Fed nafúkne v rámci kvantitatívneho uvoľňovania svoju bilanciu takmer o  40 percent, čo je dvojnásobok troch pokrízových kôl kvantitatívneho uvoľňovania od roku 2009.

Aj keď predpokladáme pád svetovej ekonomiky v druhom kvartáli až na úrovni okolo ôsmich percent na medziročnej báze, čo je výrazne viac ako 2,4 - percentná kontrakcia v prvom kvartáli roku 2009, návrat na predkrízové úrovne by mohol byť dosiahnutý na globálnej úrovni už v priebehu štyroch - piatich kvartálov a pri rozvinutých ekonomikách v priebehu ôsmich až deviatich kvartálov. Ide o výrazne kratší čas ako 14 - kvartálov po kríze z prelomu rokov 2008 a 2009, keď nastal proces oddlžovania. Nepôjde síce úplne o rýchlonohé oživenie v tvare „V“,  ale o akýsi hybridný odraz, ktorý na jednej strane bude mať znaky typického oživenia sa po prírodných katastrofách, na druhej strane ho bude brzdiť vysoké zadlženie najmä podnikového sektora, špeciálne v Spojených štátoch, kde už pred pandémiou podniky pracovali s vysokou dlhovou pákou nízkej kreditnej kvality a klesajúcimi maržami.

Mnohé alternatívne vysokofrekvenčné dáta, ako napríklad trendy mobility, transakcie kreditnými kartami za nákupy či budúce očakávania spotrebiteľov, sa zlepšujú a globálna ekonomická aktivita je v procese odrazu z dna. Čína sa odrazila už vo februári, keďže vírus dostala pod kontrolu najskôr, eurozóna sa odrazila koncom apríla a práve teraz sa tak deje aj v Spojených štátoch, pričom ostatné regióny ako Latinská Amerika či Stredný východ a Afrika budú nasledovať začiatkom leta.

Myslíme si, že je preto primerané očakávať robustný rast rozvinutých ekonomík v druhom polroku po postupnom odstraňovaní reštriktívnych opatrení vlád na spomalenie šírenia vírusu. To by mohlo otvárať cestu nahor aj pre akciové trhy. Hoci po nedávnej prudkej rely bude zrejme nasledovať najskôr konsolidácia s možnosťou korekcie. Predsa len, firemné zisky sa na predkrízovú úroveň dostanú až po roku 2021.