Akciové trhy

Minulý týždeň sa do značnej miery narušila viera trhov v to, že centrálne banky sú blízko „pivota“ menovej politiky, spomalia dynamiku uťahovania menovopolitických oprát a čoskoro príde k zastaveniu zvyšovania sadzieb, čo dodávalo energiu nedávnej rely. Sprievodný slovník amerického Fedu po minulotýždňovom zasadnutí FOMC výboru, ktorý doručil v súlade s očakávaniami ďalšie zvýšenie sadzieb o 75 bázických bodov, nebol úplne holubičí, v čo trh dúfal. Centrálna banka v zásade naznačila, že by síce mohla spomaliť tempo zvyšovania sadzieb, no jej šéf Jay Powell povedal, že ešte nemá zmysel zamýšľať sa nad jeho zastavením, pričom terminálna úroveň sadzieb bude musieť byť zrejme vyššia oproti očakávaniam banky. Okrem toho dodal, že väčšie riziko je podľa neho nedostatočné utiahnutie menovej politiky ako prestrelenie utiahnutia. Takisto opäť zdôraznil, že historické skúsenosti sú proti predčasnému uvoľneniu menovej reštrikcie (pričom trh je v tomto smere stále optimistický). To poslalo Wall Street nadol, s 3,4-percentnou týždennou stratou širokého indexu S&P 500, pričom technologické akcie merané indexom Nasdaq Composite zaknihovali najhorší týždeň od začiatku januára, keď zaknihovali šesťpercentný pokles. Od väčších strát zachránil americké akcie len (nie celkom racionálne sa javiaci) odraz v samotnom závere týždňa, keď sa opäť do popredia dostal naratív o „pivote“ menovej politiky podporený niektorými dátami z októbrového nonfarm payrolls reportu z amerického trhu práce, ktoré hovoria o jeho určitom ochladzovaní, keď čistý prírastok pracovných miest klesol na 22-mesačné minimum a spomalilo sa aj tempo rastu miezd. Európske akcie však zaznamenali v minulom týždni, merané paneurópskym indexom STOXX 600, 1,5-percentný rast, k čomu čiastočne prispelo slabšie euro, solídna kvartálna výsledková sezóna európskych firiem, ako aj fakt, že počas zimy nehrozí starému kontinentu úplná energetická apokalypsa s nedostatkom plynu (čo sú výrazne lepšie perspektívy v porovnaní s letom). Na druhej strane Európa smeruje do recesie (s čím však trh zrejme do značnej miery už počíta).

Dlhopisové trhy

10-ročný americký výnos sa minulý týždeň posunul vysoko nad štvorpercentnú métu k úrovni 4,16 percenta a dvojročný k hladine 4,7 percenta, čo je najvyššia úroveň za ostatných 15 rokov. Naratív o tom, že centrálne banky spomalia a zastavia zvyšovanie sadzieb, sa už po niekoľkýkrát v tomto roku rozplýva po tom, ako slovník Fedu po jeho zasadnutí nebol jasne holubičí, čo do značnej miery trhy prekvapilo. Fed síce naznačil, že tempo zvyšovania sadzieb by sa mohlo čoskoro spomaliť (šéf Fedu však zdôraznil, že rozhodne nie zastaviť), no terminálna úroveň sadzieb by mohla byť vyššia v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi centrálnych bankárov, pričom aj úroveň reštrikcie menovej politiky by mohla byť dlhšia v porovnaní so súčasným očakávaním trhu. Aj výnosy európskych dlhopisov sa posúvali nahor, keď reagovali na vývoj v USA, ako aj na viaceré celkom jastrabo znejúce slová predstaviteľov ECB vrátane jej prezidentky Christine Lagardovej, ktoré ukazujú naklonenosť zvyšovať sadzby, a ak to bude potrebné, tak dokonca ešte agresívnejšie, aj do prichádzajúcej recesie. 10-ročný nemecký výnos preto za týždeň rástol o 20 bázických bodov na 2,30 percenta. Rast výnosov, a teda pád cien štátnych dlhopisov sa pretavil aj do poklesu cien high grade či high yield dlhopisov na oboch brehoch Atlantického oceána.

Komoditné trhy

Ropa sa v úvode novembra posúvala systematicky nahor, severomorský benchmark Brent končil v piatok tesne pod 99 dolármi s takmer päťpercentným ziskom, podobným ako benchmark WTI, ktorý sa dostal k méte 93 dolárov, keď sa ďalej prejavoval efekt zníženia ťažby OPECu+. Okrem toho trh začína reagovať na fakt, že zhruba o mesiac vstúpi do platnosti embargo na dovoz ruskej ropy po mori do EÚ a čínske autority zvažujú ukončenie politiky nulovej tolerancie covidu-19. Navyše trhoví participanti si začínajú uvedomovať, že dopyt po rope je pomerne neelastický a ani recesia na oboch brehoch Atlantického oceána nemusí výrazne znížiť spotrebu (akurát tak spomaliť tempo jej rastu). Zlato ostalo väčšinu minulého týždňa pod tlakom, keď centrálne banky budú ďalej zvyšovať úrokové sadzby a dolár by mal ostať naďalej silný. Len zmiešané reakcie obchodníkov na októbrový nonfar payrolls report z amerického trhu práce z piatka, ktorý ukázal na najslabší prírastok pracovných miest od decembra 2020, spôsobili prudký odraz žltého kovu, keď sa opäť vytvorili očakávania o „pivote“ Fedu. Komodita nakoniec končila týždeň na méte 1686 dolárov s 2,3-percentným ziskom, hoci miestami sa obchodovala aj pod 1620-dolárovou hranicou.

Devízové trhy

Dolár sa po väčšinu minulého týždňa posilňoval voči euru a miestami kurz klesol až pod 97,5 dolárového centa. Najskôr reagoval na zverejňovanie solídnych amerických makrodát a neskôr na celkom jastrabí slovník Fedu po jeho zasadnutí (s očakávaným zvýšením sadzieb o 75 bázických bodov) ohľadne ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb, ktoré by mohlo síce pokračovať pomalším tempom, no na vyššiu terminálnu úroveň a dlhší čas na nej zotrvať (v porovnaní s očakávaniami trhu). Až v piatok prišiel prekvapujúci silný obrat a dolár väčšinu ziskov voči euru vymazal. Trh sa pozeral na inak veľmi solídny októbrový nonfarm payrolls report z amerického trhu práce ako na „poloprázdny pohár“ a všímal si najmä vybrané štatistiky, signalizujúce jeho chladnutie. K odrazu eura prispel aj nečakane jastrabí slovník prezidentky ECB Christine Lagardovej o tom, že banka je pripravená aj agresívnejšie utiahnuť menovú politiku, ak súčasná rekordná inflácia bude pretrvávať a inflačné očakávania vyskočia. V minulom týždni sa značne oslabila britská libra, čo bolo reakciou na sprievodný slovník Bank of England po jej zasadnutí, na ktorom zvýšila úrokové sadzby o 75 bodov, čo je najväčší „hike“ za 33 rokov. Banka však varovala pred rizikom predĺženej recesie, najdlhšej v histórii, odkedy sa zberajú dáta, zároveň sa snažili znížiť očakávania ďalšieho agresívneho sprísňovania menovej politiky.