Dlhodobo sú známe účinky umenia na naše emócie. Vieme, že môže mať terapeutický efekt a generuje estetické pôžitky a zážitky. Nová štúdia štyroch psychológov Celie Durkin, Eileen Hartnett, Daphne Shohamy a Erica R. Kandela z Kolumbijskejuniverzity k týmto zisteniam teraz pridala aj fakt, že naše kognitívne procesy sa líšia podľa toho, či pozeráme na abstraktné alebo na viac realistické umenie. V rámci ich empirického experimentu prepojili vedci teóriu umenia a kognitívny výskum a navrhli experiment, ktorý využíva teóriu konštrukčnej úrovne. Tá je založená na experimentálnych údajoch, ktoré ukazujú, že psychologicky vzdialené udalosti vyskytujúce sa ďalej v priestore alebo čase sú zastúpené abstraktnejšie ako udalosti bližšie.

Výskumníci požiadali 840 účastníkov štúdie, aby priradili abstraktné či reprezentatívne obrazy od umelcov, ako sú Chuck Close, Clyfford Still, Mark Rothko a Piet Mondrian, k situáciám, ktoré sú dočasne alebo priestorovo blízke či vzdialené. V rámci troch pokusov tohto experimentu psychológovia na základe odpovedí zistili, že abstraktné obrazy boli oveľa častejšie priradené ku vzdialenej situácii ako reprezentatívne obrazy. Výskum tak naznačuje, že abstraktné umenie vyvoláva väčšiu psychologickú vzdialenosť a podporuje duševný stav abstrahovaného myslenia.

Ako príklad týchto rozdielov v myslení môžeme uviesť piknik. Je pritom rozdiel, ako budeme o tejto udalosti uvažovať, keď budeme vedieť, že sa koná zajtra alebo až na budúci rok. „Nad zajtrajším piknikom budete rozmýšľať v rámci jeho konkrétnych čŕt: čo tam budete jesť, do ktorého parku pôjdete,“ uvádza Daphna Shohamy, docentka psychológie na Kolumbijskej univerzite a spoluautorka štúdie v rozhovore pre médium Inverse. „Piknik, ktorý sa uskutoční o rok, si naopak budete predstavovať pomocou abstraktnejších rysov, ako napríklad, akú veľkú zábavu budete pri ňom s priateľmi mať.

Tento príklad dobre ilustruje situáciu, keď sa pozeráme na rôzne typy umenia. Zatiaľ čo v prípade realistického umenia sa naša myseľ zameriava na detaily a zobrazenú scénu či motív si na základe toho vizualizuje v konkrétnej podobe a význame, pri abstraktnom plátne sa naopak sústredíme na náladu a atmosféru obrazu a začíname pritom uvažovať viac abstrahovane. „Umenie má vplyv na náš všeobecný kognitívny stav, ktorý nad rámec toho, či sa nám to páči, môže meniť spôsob, akým vnímame udalosti a prijímame rozhodnutia,“ hovorí Shohamy.

V súvislosti s abstraktným umením uverejnil minulý rok zaujímavú štúdiu aj neurobiológ Semir Zeki, ktorý vo svojej práci skúmal, ako umenie môže stimulovať„konceptuálne vzťahy“ v našej mysli. Ako príklad môžeme uviesť obrazy od Pieta Mondriana, ktoré podľa Zekiho zistení stimulujú oblasť mozgu, ktorá prináša radosť z riešenia hádaniek. Pri abstraktnom alebo konceptuálnom umenínavzájom spolupracujú viaceré oblasti v prednom mozgovom laloku, aby našli riešenie tejto „hádanky“, čo v konečnom dôsledku vytvára pocit uspokojenia. Zapojujú sa pritom oblasti pamäti, spracovania zážitkov a časť mozgu zodpovedná za učenie sa.

Empirická demonštrácia účinku abstraktného umenia na náš kognitívny stav objasňuje, že potešenie z umenia, ktoré všetci cítime, je len časťou príbehu,“ uvádza psychologička Daphna Shohamy v súvislosti s novou štúdiou. „Ukazuje sa, že niečo také fluidné, ako je užívanie si umenia, má aj preukázateľné a merateľné účinky na to, ako funguje naša myseľ,“ dodáva vedkyňa.

Celú štúdiu s názvom Objektívne hodnotenie reakcie diváka na abstraktné a figuratívne umenie založené na teórii konštrukčnej úrovne (An objective evaluation of the beholder’s response to abstract and figurative art based on construal level theory) si môžete prečítať na tomto odkaze

/data/MediaLibrary/articles/17993/obraz.jpgZdroj: mymodernmet.com

/data/MediaLibrary/articles/17993/piet-mondrian-kompozicia-s-zltou-modrou-a-cervenou-zdroj-society6.com.jpgZdroj: Society6.com