Kreativita sa neobmedzuje iba na umenie. Medzi vizuálnymi schopnosťami a tvorivosťou je rozdiel. Niektorí výnimočne talentovaní maliari môžu byť zdatní v reprezentatívnom umení bez toho, aby boli nadmieru kreatívni. Maľujú len to, čo skutočne vidia. Zatiaľ čo mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že nie sú tvoriví, pretože nevedia kresliť, môže mať mimoriadne vyvinutú schopnosť pri vymýšľaní riešení náročných problémov. Všetci sme do určitej miery kreatívni a môžeme stavať na základoch našej súčasnej tvorivej kapacity,“ píše v knihe Developing Creative Thinking Skills Brad Hokanson.

S kreativitou súvisí aj inteligencia. Neznamená to však, že čím je človek chytrejší, tým bude viac kreatívny. Rovnako ako sa zistilo, že inteligencia nie je nemenná a dá sa na nej pracovať, dá sa posilňovať aj schopnosť kreatívneho rozmýšľania. A ako na to?

Graham Wallas pomenoval štyri základné fázy kreatívneho procesu a prístupu k riešeniu problémov. Prvým kľúčovým krokom je príprava. V tejto fáze si človek musí formulovať základnú otázku či problém, na ktorý sa bude snažiť nájsť odpoveď. Už v tejto prípravnej časti sa môže ukázať, že hľadanie správnej otázky je dôležitým momentom a vyplatí sa do nej investovať čas. V tejto fáze teda treba skúšať a experimentovať so štandardnými riešeniami, ktoré človeku napadnú na prvú dobrú. Všetky ďalšie fázy potom stoja a padajú na tom, čo si človek počas prípravy naštuduje a odpracuje.

Druhou časťou kreatívneho procesu je podľa Wallasa inkubácia. Tou je čas, keď sa človek nevenuje priamo danému problému, ale robí a sústredí sa na niečo iné. Náš mozog je však konštruovaný takým spôsobom, že nedokončené úlohy ustavične udržuje a nevedomky spracováva. A tým, že sa človek zamestnáva aktuálne inými úlohami, obohacuje zároveň svoj myšlienkový svet o nové podnety, ktoré s riešením môžu pomôcť. U niekoho v tejto fáze najlepšie funguje prechádzka, u iného čítanie knihy, návšteva galérie alebo učenie. Odísť od nedokončenej úlohy alebo nevyriešenej otázky tak nemusí byť iba prejavom lenivosti alebo prokrastinácie, ale cielená snaha o podporu inkubačnej časti procesu.

Nasleduje inšpirácia, ktorá sa dá opísať ako dobre známy „aha moment“. Ide o okamih, keď sa najlepšie riešenie človeku zrazu objaví v mysli. Neraz nemá tento inšpiračný záblesk trvalý charakter, takže sa oplatí pokúsiť sa nápady získané v rámci tejto fázy rýchlo niekam poznamenať. Ak sa k nim potom v poslednej časti procesu človek vráti, môže ich dopracovať a doplniť podstatné detaily tak, aby výsledok bol čo najlepší. Inšpirácia je asi jediný krok, ktorý sa dá ťažko podporovať a rozvíjať cielene, občas človek prechádza kreatívnou krízou a momenty s dobrými nápadmi nie a nie prísť. Aj tak sa však oplatí hľadať rôzne inšpiračné zdroje a ako hovorí názov knižky kreatívneho guru súčasnosti Austina Kleonakradnúť ako umelec“ tak, že si človek nechá otvorenú myseľ, snaží sa objavovať nové oblasti a interdisciplinárne poznávať okolitý svet.

Poslednou fázou kreatívneho riešenia problémov je verifikácia. V tejto časti by mal byť človek schopný pozrieť sa na svoj nápad s odstupom a kriticky ho zhodnotiť. V prípade, že nájde nejaké problémy či nedostatky, je možné ich použiť ako základ pre ďalšie úvahy a postupovať iteratívne smerom k najoptimálnejšiemu riešeniu.

Ako však celý tento proces čo najviac podporiť? Vo fáze inkubácie už bolo naznačené, že sa oplatí niekedy problém opustiť a vyčistiť si hlavu prechádzkou alebo inou činnosťou. Aj v tomto prípade platí, že „ráno múdrejšie večera“, niekedy je teda lepšie dobre sa na riešenie problému vyspať. V spánku prebiehajú nevedomé procesy v mozgu, ktoré môžu celý proces významne urýchliť. Pre uchovanie rôznych nápadov sa oplatí niekam si ich zapisovať a neskôr sa k nim vracať a dopracovávať ich.

V rámci kreatívneho procesu by človek mal vypnúť autopilota, ktorý mu bráni vo vymýšľaní rôznych vecí a nové veci hádže do koša ako hlúposti. V rámci kreativity, naopak, platí, že čím viac rôznych, pokojne aj bláznivých riešení je človek schopný vyplodiť, tým lepšie. Kvantita je v tomto prípade žiaducou kvalitou. Trénovať túto schopnosť môže človek tak, že si zo svojho okolia vyberie jednu náhodnú vec a potom sa počas 60 – 90 sekúnd snaží vymyslieť čo najviac možných použití daného predmetu. Čím nezvyčajnejšie využitia vám napadnú, tým lepšie.

Kreatívnemu procesu pomáha aj to, že človek začne robiť rôzne naučené veci inak. V tomto prípade zafunguje neuroplasticita nášho mozgu, ktorý je schopný vytvárať nové neurónové prepojenia, kadiaľ posiela impulzy a ovplyvňuje tak naše konanie. Môžete ísť tentoraz domov inou cestou, iným dopravným prostriedkom, čistiť si zuby druhou rukou, ako ste zvyknutý, vymyslieť nový recept, navštíviť novú reštauráciu alebo sa vydať na výzvedy niekam, kam by vám za normálnych okolností ani nenapadlo vkročiť. Proste sa nebáť praktizovať rôzne úkony trošku inak ako doposiaľ. Kreativite sa v tomto prípade medze nekladú.