Akciové trhy

Hlavné svetové akciové trhy rástli a nedokázalo ich vykoľajiť ani plánované uvalenie sankcií Washingtonu na ďalší čínsky dovoz. Jednak trhy už dávnejšie započítali tento scenár, jednak očakávajú, že kaša protekcionizmu sa predsa len nebude jesť taká horúca, ako sa navarí. Navyše všetky už zavedené a ohlásené protekcionistické opatrenia by nemali mať moc výrazne spomaliť svetovú ekonomiku, ktorá pokračuje v svižnom raste. Trhy sa pritom začínajú zameriavať na začínajúcu výsledkovú sezónu firiem za druhý kvartál, kde by mal byť doručený vysoký nárast ziskovosti najmä (no nielen) vďaka efektu zníženia daní v USA. Celkovo preto široký americký index S & P 500 pridal 1,5 percenta, pričom technologické akcie merané indexom Nasdaq Composite rástli o 1,8 percenta na nové historické maximá. Darilo sa aj európskym burzám, keď bluechipsový index Euro Stoxx 50 rástol o 0,2 percenta pri raste nemeckého indexu DAX 30 o 0,4 percenta. Celkovo zlepšenie sentimentu okolo obchodnej vojny dodalo forsáž rastu rozvíjajúcich sa trhov, keď index MSCI Emerging World rástol o 1,5 percenta pri 1,0-percentnom raste MSCI Developed World indexu.

Dlhopisové trhy

Pokračovanie napätia okolo obchodnej vojny vedie trhy k špekuláciám, že Fed by mohol zastaviť zvyšovanie sadzieb ako protijed sprísnenia finančných podmienok a spomalenia tempa ekonomického rastu. Za ostatných 50 rokov tak koniec koncov urobil už štyrikrát – v rokoch 1967, 1986, 1995 a 2016. Preto aj pri raste akciových trhov a pri potvrdení pomerne vysokého rastu inflácie v USA (takmer trojpercentným tempom) znamenalo, že výnosy štátnych dlhopisov USA takmer nerástli, a to malo vplyv aj na ostatné dlhopisové trhy. Väčšia ochota podstupovať riziko sa však prejavila v poklese rizikových prirážok, pričom okrem akcií na rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch najviac z toho profitovali aj dlhopisové aktíva týchto regiónov.

Komoditné trhy

Minulý týždeň zlatu neprial a napriek rastu pravdepodobnosti ďalšieho kola protekcionizmu v zahraničnom obchode medzi USA a Čínou kleslo na najnižšie úrovne od decembra minulého roka, pod čo sa čiastočne podpísal aj silnejší dolár. Investori sa totiž sústredili najmä na solídny štart korporátnej výsledkovej sezóny a rast prebiehal na akciových trhoch. Zlato v minulom týždni pokleslo celkovo o 1,1 percenta na 1 241,5 amerického dolára za trójsku uncu. Ropa si zo začiatku týždňa pripisovala zisk; zastavil ho masívny pád ceny z nervozity okolo obchodnej vojny, ale aj dáta ukazujúce výrazný rast ťažby Saudskej Arábie i odstránenie výpadkov ťažby v Líbyi. Okrem toho sa začali objavovať špekulácie, že USA by predsa len nemuseli presadzovať najtvrdšie sankcie voči Iránu. Mierne zotavenie cien poskytlo prehodnotenie prudkého poklesu obchodníkmi, ktorý sa zdal prestrelený, ako aj správa Medzinárodnej energetickej agentúry, že voľná kapacita produkcie ropy je relatívne nízka. Pozitívne sa na konci podpísal tiež pokračujúci pokles ťažby vo Venezuele, ale aj štrajky robotníkov v Nórsku. Severomorský benchmark Brent tak dokázal stiahnuť predošlú hlbokú stratu len na 2,3 percenta, na 75,3 dolárov. Americký WTI stratu tiež stiahol nadol, a to na 3,8 percenta, a dostal sa tak na úroveň 71,0 amerického dolára za barel.

Devízové trhy

Americký dolár počas minulého týždňa pozvoľna silnel voči košu hlavných zahraničných mien. Silnejší dolár podporilo najmä zverejnenie júnových inflačných dát, ktoré čiastočne zlepšili prospekt vyššej úrokovej sadzby v USA do konca roka. Časť zisku dolár stratil po vyššom ako očakávanom zhoršení júlovej nálady amerických spotrebiteľov podľa University of Michigan, ktorí sa začínajú obávať vplyvu protekcionizmu na ekonomiku USA. Euro v minulom týždni voči doláru zoslablo o 0,5 percenta na 116,9dolárového centa. Voči košu hlavných zahraničných mien dolár zosilnel o 0,8 percenta. Britská libra na začiatku týždňa zaznamenala stratu po odstúpení Davida Daviesa, ministra pre brexit, no pre nasledujúci optimizmus z miernejšieho brexitu straty nakoniec vymazala.