Diela v skladových priestoroch neoprávnene zostali v pozostalosti konzervátora Orrina Rileyho, ktorý skôr, ako si založil vlastnú prax, pracoval v Múzeu Solomona R. Guggenheima. Riley zomrel v roku 1986 a diela sa dostali do správy jeho partnerky Susanne Schnitzer, ktorá zomrela v roku 2009. Exekútori majetku Schnitzerovej sa deväť rokov neúspešne pokúšali vrátiť zvyšné umelecké diela pôvodným majiteľom. Nakoniec však generálny prokurátor v New Yorku vyhlásil majetok za uvoľnený na predaj.

Potom, čo miestna aukčná sieň odmietla sklad s dielami kúpiť, zainvestoval doň práve David Killen, ktorý prevádzkuje vlastnú galériu v Chelsea. Na začiatku to vyzeralo, že mu diela poslúžia ako výplňové menšie ponuky v rámci jeho aukcií. Po chvíli prezerania svojho nového majetku však Killen medzi dielami od neveľmi známych umelcov objavil aj šesť diel, ktoré vyzerali ako zo štetca amerického velikána abstraktnej expresionistickej maľby Willema de Kooning.

Hoci diela nie sú signované, Killen sa domnieva, že podľa autorského rukopisu určite ide o Villema de Kooning. A nemyslí si to len Killen, ale aj bývalý asistent maliara Lawrence Castagna, ktorý potvrdil, že obrazy sú podľa jeho názoru pravé a pochádzajú zo 70. rokov. Nadácia W. de Kooning, žiaľ, autentifikačné služby neposkytuje, takže na rozhodnutie, či skutočne ide o autentické diela, si bude musieť umelecký svet ešte počkať.

Pokiaľ sa však pravosť diel potvrdí, Killen by si ich predajom mohol prísť na zaujímavé peniaze. Podobne malé, aj keď výrazne podpísané plátno W. de Kooning z roku 1977 v máji v aukčnej sieni Phillips predali za 4,2 milióna dolárov. Aukčný rekord de Kooningových malieb sa však pohybuje až vo výške viac ako 66 miliónov dolárov. Killen má teraz v pláne diela predstaviť verejnosti na jesenných a zimných aukciách v jeho galérii a je na zberateľoch, či pravosti novoobjavených obrazov budú veriť.

Takýto šťastný nález, aký sa podaril Killenovi, však nie je tak úplne ojedinelý. Pred 110 rokmi v roku 1908 si nórsky priemyselník Christian Nicolai Mustad kúpil krajinárske dielo z 19. storočia, ktoré patrilo Theovi van Goghovi, obchodníkovi s umením a bratovi Vincenta van Gogha, s tým, že veril v autorstvo práve Vincenta. Keď však Mustadovi francúzsky veľvyslanec povedal, že si myslí, že dielo je falzifikát, obraz skončil na povale, kde ležal až do zberateľovej smrti v roku 1970. Noví majitelia domu obraz v roku 1991 doniesli na posúdenie do van Goghovho múzea v Amsterdame, kde ho odborníci označili za neautentické, pretože na ňom chýbal van Goghov podpis. Lenže s pokročilejšími technológiami bol obraz Sunset at Montmajour v roku 2013 znovu preskúmaný a označený za pravý. Odvtedy dielo visí vo van Goghovom múzeu.

V roku 2014 zase na povale svojho domu v Toulouse našli majitelia plátno s maľbou, ktorá je pripisovaná talianskemu maliarovi Caravaggiovi. V pivnici domu v New Jersey sa zase v roku 2016 našlo dlho stratené dielo Rembrandta van Rijna. Spraviť si poriadok v dlho nepoužívaných priestoroch sa teda občas veľmi oplatí.