Bývalá šéfka OSN oddelenia pre klímu Christiana Figueres a fyzik Stefan Rahmstorf mu vo svojej poslednej správe dali za pravdu. Podľa nich má svet približne tri roky do obdobia, kým sa začnú prejavovať najhoršie účinky zmeny klímy. „Stojíme na prahu toho, či budeme schopní a ochotní znížiť do roku 2020 emisnú krivku, ako to vyžaduje veda, pri ochrane cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a najmä pri odstraňovaní extrémnej chudoby,“ povedala Ch. Figueres v tlačovej správe. Značné množstvo súčasných umelcov však už predtým v tejto oblasti prestalo otáľať...                                                                            

Príroda fascinovala umelcov už od 18. storočia, keď sa prejavovala najmä v prácach romantických maliarov. Slávny americký fotograf Ansel Adams neskôr vo svojej autobiografii napísal: „Kvalita miesta, reakcia na bezprostredný kontakt so Zemou a rastúce predmety, ktoré majú fugálny vzťah s horami a s oblohou, sú nevyhnutné pre integritu našej existencie na tejto planéte.“ Zachytenie prírodných scenérií a krásy prírody bolo v jeho práci esenciálne. Poďme sa však pozrieť na súčasných umelcov, ktorí environmentalizmu, ekológii, prírode a klíme venujú svoju umeleckú tvorbu a snažia sa priniesť aktuálne zelené iniciatívy do popredia záujmu médií aj verejnosti.

/data/MediaLibrary/articles/11887/ansel-adams-zdroj-blogs.egusd.net.jpg Zdroj: PBS

Belgická umelkyňa Naziha Mestaoui napríklad projektuje virtuálne lesy na mestské priestory. Pomocou videomappingu tak rozmazáva hranice medzi prírodným svetom a postupujúcou technológiou. Digitálne stromy rastú v rytme s tlkotom srdca divákov. K virtuálnej inštalácii s názvom „One Beat One Tree“ (Jeden tep, jeden strom) sa diváci môžu pripojiť prostredníctvom senzora svojho smartfónu. S každou virtuálnou rastlinou zároveň vzniká aj fyzická, pestovaná v regiónoch po celom svete, od Európy a Latinskej Ameriky až po Afriku a Áziu.

/data/MediaLibrary/articles/11887/naziha-mestaoui-zdroj-designboom.com.jpgZdroj: Designboom

Pre projekt „Your Waste of Time“ (Tvoja strata času) známy dánsko-islandský umelec Olafur Eliasson vystavil kúsky ľadu, ktoré sa odtrhli od najväčšieho ľadovca Islandu, Vatnajökull. Vystavené v priestoroch galérie s chladiacimi stenami, ktoré boli „napájané“ solárnymi panelmi, ľadové „sochy“ reprezentovali 800 rokov pozemskej existencie v perspektíve ľudskej fyzickej skúsenosti. „Zrejmé ponaučenie z inštalácie pána Eliassona je, že globálne otepľovanie je akýmsi hnevom prírody,“ napísal Ken Johnson v článku pre The New York Times.

/data/MediaLibrary/articles/11887/olafur-eliasson-zdroj-olafureliasson.net.jpgZdroj: Olafur Eliasson

„Pokúšali sme sa poetickým spôsobom ukázať množstvo odpadu plastov, ktoré sa denne spotrebujú,“ vysvetlilo umelecké zoskupenie Luzinterruptus k svojmu projektu s názvom „Labyrinth of Plastic Waste“ (Labyrint plastového odpadu). „A rovnako venovať pozornosť biznisu plnenia fliaš vedúcemu k vážnym problémom v rozvojových krajinách, ktorých občania sa pozerajú na to, ako boli ich podzemné vody beztrestne sprivatizované pre exkluzívne obohatenie veľkých podnikateľov a vládnucich tried,“ dodali autori projektu plastového bludiska.

/data/MediaLibrary/articles/11887/luzinterruptus-zdroj-designboom.com.jpgZdroj: Designboom

Francúzsky sochár Paulo Grangeon používa neobyčajné spôsoby, ako elegantne, ale zároveň naliehavo predstaviť problém ohrozených druhov na Zemi. Jeho putovná expozícia „Pandas on Tour“ (Pandy na výlete) je vytvorená z papierovej hmoty a predstavuje 1 600 pánd, ktoré reprezentujú zvyšný počet týchto skoro vyhynutých krásnych zvierat. Grangeonov projekt spustený v roku 2008 v spolupráci so Svetovým fondom pre voľne žijúce živočíchy už precestoval viac ako 20 krajín.

/data/MediaLibrary/articles/11887/paulo-grangeon-zdroj-pinterest.com.jpg Zdroj: Feedster

Aj Gabriel Orozco pracuje vo svojich inštaláciách s ilustratívnym veľkým počtom predmetov. V projekte „Sandstars“ (Piesočné hviezdy) umelec usporiadal vyše 1 200 objektov zo skládky Isla Arena v Mexiku na podlahe Guggenheimovho múzea spolu s tuctom veľkých mriežkových fotografií zobrazujúcich jednotlivé objekty v štúdiovom prostredí. „Príroda je zjavne v tiesni vďaka tráveniu takého objemu a množstva odpadu, aký ľudia vytvárajú. Projekty pána Orozca podporujú svedomitejšie hospodárenie s naším krehkým prírodným domom,“ napísal umelecký kritik Ken Johnson k Orozcovej výstave už v roku 2012.

/data/MediaLibrary/articles/11887/gabriel-orozco-db-artmag.com.jpg Zdroj: db_artmag