Hlavným driverom roka 2017 bude opäť politika. Menová však nebude už tým jediným „hráčom v meste“. Spojené štáty by mali implementovať veľký fiškálny stimul bez podpory kvantitatívneho uvoľňovania, kým v Európe bude pokračovať kvantitatívne uvoľňovanie bez väčšej podpory fiškálnej politiky. Japonsko bude kdesi uprostred, kde uvoľnená menová politika a kontrola výnosovej krivky umožnia aj väčšie vládne výdavky, celkovo sa to však nebude príliš odlišovať od dnešného nastavenia. Z určitého uhla pohľadu možno povedať, že efektívne vidieť cezhraničné zavedenie helikoptérových peňazí, kde beneficientom je USA. Pokračovanie uvoľnenej menovej politiky vo väčšine sveta, špeciálne v eurozóne a v krajine vychádzajúceho slnka, totiž znamená, že rast amerických výnosov by mohol byť pomalší, ako keby ne vplývala len agresívna fiškálna politika Trumpovej administratívy.

Budúci rok bude prechodný a plný rozporov. Prechodný práve preto, že zadlženosť vo svete je pomerne vysoká a expanzívna fiškálna politika bez jasnej silnej podpory centrálnej banky je rizikovou stratégiou a znamená len polcestu toho, čo skôr či neskôr bude skúšané – teda skutočné, pravé, plnohodnotné helikoptérové peniaze. Plný rozporov v dôsledku toho, že budú pokračovať veľké diskusie, ako chcú USA a napríklad aj Veľká Británia financovať veľké vládne výdavky. To by mohlo viesť k výkyvom na finančných trhoch podľa toho, či bude prevládať atmosféra, že sa podarí reflačný scenár, kde fiškálne stimuly povedú k zrýchleniu ekonomického rastu, alebo prevážia názory či obavy z toho, že príde len stagnácia pri vyšších cenách – teda stagflačný scenár. V každom prípade sa dni jednosmernej holubičej menovej politiky z minulých rokov končia.

Prichádzajúca vláda v Spojených štátoch s republikánskym prezidentom aj s celým Kongresom dáva nádej na rýchlejší ekonomický rast v porovnaní s predvolebným stavom, kde nebolo úplne jasné, či a aký fiškálny impulz v podobe znižovania daní a rastu výdavkov na zbrojenie a infraštruktúru príde, pri neskorej fáze hospodárskeho cyklu. Z tohto by mohol následne benefitovať celý svet najmä za predpokladu, že USA nezavedú veľké protekcionistické opatrenia v zahraničnom obchode. Riziká vývoja smerom k recesii tak aktuálne naplno poklesli, hoci sa môžu vracať, najmä ak Trump rýchlo nedoručí to, čo sľuboval, a/alebo ak vzrastú úrokové sadzby v USA príliš rýchlo. Ekonomika eurozóny by mala pokračovať v pomalom raste, keď by slabšie euro malo byť zatienené politickou neistotou pre sériu dôležitých volieb v eurozóne, ako aj vyššie úrokové sadzby a menej priaznivé finančné podmienky. Navyše hlavný problém ekonomiky menovej únie v podobe vysokej zadlženosti (kde je malý priestor na fiškálne impulzy), pomalosti zavádzania reforiem a s tým spätej nízkej konkurencieschopnosti ostáva nevyriešený.

Hoci sa na rok 2017 možno pozerať s optimizmom, globálny finančný systém ostáva stále nalomený a extrémne krehký. Trendy sekulárnej stagnácie možno vidieť takmer všade. Svet čelí príliš vysokému dlhovému bremenu pri dnešnom relatívne pomalom rastovom prostredí. Bolo by omnoho lepšie, ak by prišlo k veľkej kreatívnej deštrukcii, kde by zombie neefektívne subjekty s vysokým dlhom zbankrotovali, čo by „zrozumnilo“ výšku dlhu k HDP a k rastovému potenciálu. Je však úplne jasné, že na toto očividne nie je politická vôľa pre obavy z príchodu depresie. Dnešný systém teda možno len ťažko nazývať kapitalizmom, keď problémové subjekty, ktoré stoja na správnej strane politickej barikády, budú za takmer akúkoľvek cenu zachraňované často z peňazí daňových poplatníkov. Najslabšie články reťaze tak budú podporované, čím bude udržiavaná ako slabá so všetkými negatívnymi efektmi s tým spojenými.