/data/MediaLibrary/articles/6681/singer7.jpgFoto: Wikimedia CommonsIsaac Merritt SingerZodpovedný a konzervatívny človek by nemal rád vynálezcu a podnikateľa Isaaca Merritta Singera. Veď čo si môžeme myslieť o schopnostiach človeka, ktorý v kľúčových obdobiach života utečie, aby sa mohol potulovať s kočovnými hercami? Prípadne vyvoláva vo vás pocit serióznosti človek, ktorý splodil desiatky nemanželských detí? Alebo verili by ste chlapovi uväznenému za domáce násilie? Našťastie, osud či Boh sa nezaujímajú o naše puritánstvo a rozsievajú genialitu rovnomerne po celom svete a vo všetkých spoločenských vrstvách. Isaac Singer napriek všetkým negatívam zmenil svet k lepšiemu.

Dnes, keď väčšina z nás nikdy neprišila ani odpadnutý gombík, sa Singerove vynálezy nezdajú až také veľké. Vďaka šijaciemu stroju, ktorý Isaac Singer vymyslel, sa hodiny usilovnej práce zmenili na niekoľko minút, neskôr aj sekúnd. V odevnom priemysle nastala revolúcia.

Ženy, stroje a divadlo

Isaac Singer sa narodil začiatkom 19. storočia v centre imigrantov v New Yorku. Už v mladosti začal pracovať v otcovej opravárskej dielni, odtiaľ však ušiel, aby sa mohol pridať k potulným hercom. A tak to bolo veľkú časť jeho života, keď si našiel stabilné miesto, po čase z neho ušiel, aby sa venoval divadlu.

Singer patril medzi prvých, ktorí vytvorili globálnu firmu.

Mohli by sme povedať, že mal tri vášne: divadlo, stroje a ženy. Vôbec nie je jasné, ktorá z nich bola jeho prioritou. Zdá sa, akoby celý jeho život bol medzi dobrom a zlom. Príkladom je jeho vzťah k ženám, bol paralelne ženatý s viacerými naraz a pritom mal ešte niekoľko mileniek. Niečo, čo by sme mali odsúdiť, lenže nebol to práve on, kto vynájdením šijacieho stroja najviac pomohol práve ženám?

Genialita sa uňho prejavila ešte pred 30. rokom života, keď si dal patentovať stroj na vŕtanie skál. Stroj mu vyniesol celkom slušnú sumu peňazí, ale ako bolo u Singera zvykom, po finančnom úspechu sa vrátil k herectvu. Neskôr vymyslel ešte stroj na rezanie dreva a železa.

Singerova hviezdna hodina však prišla až v roku 1850 (mal 38 rokov), keď sa s rodinou presťahoval do Bostonu. Navštívil dielňu Orsona C. Phelpsa a videl chyby v jeho šijacích strojoch, preto navrhol výrazné zmeny (rovnú ihlu, priečny člnok, ovládanie nohou). Nasledujúci rok získal na nový stroj patent.

Spolu s Orsonom Phelpsom a Georgeom B. Zieberom založili prvú spoločnosť. Jej názov bol Jenny Lind Sewing Machine, ako inak, podľa švédskej opernej speváčky. Prvý šijací stroj sa preto volal Jenny Lind, po úspechu premenovaný na Singerov šijací stroj. Ani láska k divadlu nezvíťazila nad Singerovou márnomyseľnosťou.

V roku 1856 založil vlastnú firmu I. M. Singer & Co., ktorá začala vyrábať jeho šijacie stroje. Neskôr sa firma zmenila na The Singer Manufacturing Company. Na začiatku vyrábala firma niekoľko tisíc šijacích strojov ročne, v roku 1904 to už bolo 1,3 milióna a toto číslo sa do prvej svetovej vojny zdvojnásobilo. V roku 1900 sa vyrábalo 40 rôznych modelov, v roku 1929 až 3000 typov šijacieho stroja. Firma zažila fenomenálny úspech, hoci v tom čase už jej zakladateľ nežil, a musíme povedať, že na konci života sa rozširovaniu svojej rodiny venoval ešte viac ako manažmentu spoločnosti.

Prvá vlna globalizácie

/data/MediaLibrary/articles/6681/singer2.jpgFoto: Wikimedia CommonsDobová reklama sa šijace stroje Singer z 19. storočiaPodľa škótskeho historika Nialla Fergusona vytvoril Singer medzi prvými globálnu firmu. Dnes sú pre nás symbolom globalizácie značky ako Coca-Cola, McDonaldʼs alebo Apple, ale na prelome 19. a 20. storočia to bola práve značka Singer. Firma používala symbol so šijúcou ženou, ktorú obtáčalo písmeno S.

Z centrály na newyorskom Broadwayi (Prečo asi tu?) sa potom spoločnosť rozšírila do celého sveta. Dokonca aj skromný Mahátma Gándhí uznal, že šijací stroj Singer je jednou z mála užitočných vecí, ktoré boli vynájdené. Singerov stroj vítali korunované hlavy (napríklad siamský kráľ alebo japonský cisár) spolu s prostými krajčírkami po celom svete.

Hoci to nebolo Singerovým zámerom, práve vďaka jeho strojom sa rozšíril západný štýl obliekania. Na Svetovú výstavu v roku 1892 objednala firma Singer 36 druhov obchodných kariet, na ktorých boli ľudia z celého sveta spolu so šijacím strojom. Firma chcela povedať, že šije pre ľudí a národy celého sveta, rovnako pre Zuluov v Južnej Afrike ako pre obyvateľov Škandinávie.

Paradoxne, na novom vynáleze však šili nie tradičné kroje, ale novú západnú módu. Silnejúca ekonomická sila novej mocnosti USA a vzrastajúca koloniálna ríša starého britského kráľovstva priniesli prvú svetovú globalizáciu. Tak ako sa neskôr symbolom v móde stali „džínsy“, na začiatku 20. storočia nosili muži redingot, biele košele s tuhým golierom, plstený klobúk a kožené topánky, ženy si obliekali korzet, spodničky a šaty po členky.

Isaac Singer sa tejto globalizácie v móde už nedožil, ale jeho pýche by sa určite páčila, samozrejme, ak by sa práve nevenoval nejakej krásnej žene alebo novému stroju. Za jeho úspechom predsa stáli pýcha, genialita a vášeň.