Dnes sa už vo vedeckej obci nepochybuje, že ich staviteľmi boli potomkovia Polynézanov, ktorí osídlili ostrovy. Sochy na ostrove sú však aj niečo viac, nielen turistická atrakcia, pretože sú aj mĺkvym symbolom ekonomickej a environmentálnej krízy, ktorá by mohla mať analógie aj pre ďalšie civilizačné kolapsy.

Ostrov objavil holandský moreplavec a prieskumník Jacob Roggeveen na Veľkonočnú nedeľu v roku 1722, aj keď nemôžeme vylúčiť nezdokumentované predchádzajúce návštevy Európanov. Pre ostrov je typických niekoľko stoviek kamenných plošín, na ktorých sú často osadené niekoľkotonové tmavé sochy. Už počas objavu sa námorníci pýtali, ako sa ostrovania doplavili do svojej krajiny.

Mali totiž na polynézske pomery len relatívne malé deravé kanoe. Na ostrove nerástli veľké stromy, ktoré mohli použiť na stavbu dokonalejších lodí. Podľa Jareda Diamonda (kniha Kolaps) obyvatelia dokonca praktizovali kanibalizmus. Čo sa na ostrove stalo?

Skromný raj


Svah sopky, na ktorej úbočí bol kameňolom s miestom výroby sôch

Svah sopky, na ktorej úbočí bol kameňolom s miestom
výroby sôch moai

Napriek rôznym teóriám je dnes zrejmé, že ostrov osídlili Polynézania niekedy medzi rokmi 700 až 1200 po Kr. Svojimi kanoe alebo katamaránmi dokázali preplávať obrovské vzdialenosti, pričom sa orientovali hlavne podľa hviezd a  záznamy o cestách veršovali do piesní.

Výpravu na osídlenie ostrova viedol náčelník Hotu Matu'a (Veľký predok), ktorý sem priplával so svojou širšou rodinou dvomi loďami. K osídleniu mohlo prísť náhodne. Zdá sa, že prebehlo len v jednej vlne. Ľudia zostali na ostrove izolovaní. Napriek tomu tam vytvorili fungujúcu spoločnosť, ktorá sa ďalej hospodársky rozvíjala.

S trochou poetiky môžeme povedať, že moreplavci objavili na Veľkonočnom ostrove skromný raj. Keďže ostrov nie je koralového, ale sopečného pôvodu, jeho pobrežie neoplýva množstvom rýb. To však obyvatelia vyriešili plavbami ďalej od ostrova a lovom delfínov. Na druhej strane sídlilo na ňom obrovské množstvo morských vtákov, ktoré nepoznali strach z ľudí a stali sa tak ľahkou korisťou.

Základom ekonomiky ostrovanov bolo poľnohospodárstvo. Pestovali privezené bataty, jamu, taro, banány, cukrovú trstinu a chovali sliepky. Na ostrove bolo síce menej pitnej vody, ale noví obyvatelia sa dokázali prispôsobiť a poradili si. Zachytávali dažďovú vodu alebo pili šťavu z cukrovej trstiny. Dodnes sú obyvatelia Veľkonočného ostrova postrachom všetkých zubárov.

Keďže ostrov má sopečný pôvod, nachádza sa tam dostatok ložísk suroviny na výrobu kamenných nástrojov – obsidiánu. Dôležitou zložkou hospodárstva bola ťažba dreva, ktoré sa využívalo na stavbu lodí a príbytkov.

Ostrov rozdelený na trojuholníky

Plocha ostrova bola rozdelená na 11 alebo 12 klanových území. Náčelníci bývali v dlhých domoch (12 metrov dlhé, 3 metre široké, tvarom pripomínajúce prevrátené kanoe) ležiacich pri pobreží, zatiaľ čo ľud sa sústredil viac vo vnútrozemí. Ostrov si môžeme predstaviť ako koláč rozdelený na trojuholníky.

Expanzívna ekonomika využívajúca v maximálnej miere zdroje ostrova poskytla obyvateľom dostatočné podmienky na rozvoj. Došlo k demografickému vývoju obyvateľstva. Rôzni bádatelia odhadujú počet obyvateľov ostrova v jeho najväčšej sláve od 6-tisíc do 30-tisíc.

Pravdepodobne ešte pred príchodom Európanov sa však tento skromný raj zmenil na pravé peklo. Obyvateľstvo sa dokonca uchýlilo ku kanibalizmu.

Ako sme už aj na tomto mieste viac ráz písali , príčiny krízy a kolapsu spoločností či civilizácií musíme hľadať už v ich počiatkoch. Základom ekonomiky a rozvoja ostrovanov boli tri elementy charakteristické takmer pre každú spoločnosť na ich civilizačnom stupni vývoja: poľnohospodárstvo, lov (rybolov), ťažba surovín (drevo a obsidián).

Prečo padol raj?

Výprava Jacoba Roggeveena pomenovala ostrov podľa sviatku v kalendári

Výprava Jacoba Roggeveena
pomenovala ostrov podľa
sviatku v kalendári

Každá spoločnosť vytvára systém vzťahov vo vnútri a vo svojom okolí. Okrem spomínaných elementov je pre ňu dôležitý aj spôsob riadenia. Na ostrove existovalo dvanásť klanov, čo na začiatku umožňovalo existenciu vzájomnej konkurencie a vyskúšania viacerých „investičných“ ciest.

Všetky činnosti, prvky a vzťahy spoločnosti vytvárajú jej zložitosť. Väčšie a vyspelejšie spoločnosti sú zložitejšie a viac heterogénne. Takisto obyvatelia Veľkonočného ostrova vytvorili vlastnú zložitú spoločnosť, ktorej jednotlivé elementy viedli k rozvoju, ale neskôr narušením k jej pádu.

Terén ostrova neskôr umožnil vybudovať centrálnu vládu, na iných tichomorských ostrovoch bol tento proces výrazne zložitejší. Boli to práve centrálni náčelníci, ktorí pravdepodobne zaviedli aj novú ideológiu; jej súčasťou bolo budovanie niekoľkotonových sôch na kamenných plošinách.

Dnes už vieme, že pri stavbe sôch (moai) spotrebovali ostrovania obrovské množstvo dreva. Takisto, že aspoň na určité obdobie v roku museli na budovanie niekoľkotonových kolosov uvoľniť výraznú časť pracovných síl. Najväčšia socha Paro je vysoká 9,76 metra a váži 75 ton, najťažšia Ahu Tongariki 88 ton.

Krehký ekonomický model

Okrem sôch však budovali aj kamenné pravouhlé plošiny (ahu), kde mali niektoré kamene hmotnosť až 10 ton, vysoké boli aj 4 metre a široké 150 metrov. Celková hmotnosť kameňov plošiny sa pohybovala od 300 do 9000 ton. Viete si predstaviť, koľko zdrojov musela spoločnosť vyčleniť na ich budovanie?

Práve v tomto momente sa všetko začalo ničiť. Ostrov sme nazvali „skromným rajom“, ľudia si vytvorili úspešný, ale krehký ekonomický model existencie. Stačilo dať do pohybu „zrniečko piesku“, a spustila sa lavína udalostí.

Stavba sôch vyčerpávala ekonomiku ostrova. Najskôr sa začalo s výrubom vysokých stromov, ktoré boli potrebné pri stavbe sôch a domov. Okrem ľudí k ich vykynoženiu „pomohli“ aj privezené potkany, ktoré sa bez predátorov stali veľkými požieračmi plodov stromov.

Bez dreva nemohli ostrovania postaviť lode, ktorými by sa vybrali na lov delfínov. Pravdepodobne, začali viac loviť hniezdiace vtáctvo, jeho populácia však pre zvýšený lov nebola schopná obnovy. Môžete namietať, že ľudia museli spozorovať ubúdajúce zásoby veľkých stromov, ale všimli ste si, ako rýchlo dnes mizne Amazonský prales?

Ostrovanom teda rýchlo vypadli tri dôležité prvky ich ekonomiky (drevo, delfíny, vtáctvo). Izolácia zapríčinila, že ich nemohli priviezť prostredníctvom obchodu. Prosperujúca a expanzívna spoločnosť ostrovanov bola už príliš početná a narazila na svoje limity.

 

Zlyhanie elít

 

Polynézania na svojich kanoe alebo katamaránoch dokázali preplaviť obrovské vzdialenosti

Polynézania na svojich kanoe alebo katamaránoch dokázali
preplaviť obrovské vzdialenosti

Spoločenské elity, ktorých správanie je v krízach dôležité, si neuvedomili príčiny začínajúcej sa krízy a, naopak, skôr ju prehlbovali. Pred blížiacim sa kolapsom sa zintenzívnila stavba náboženských sôch, ktoré len zmenšovali už aj tak vyčerpané zdroje. Stavali ich viac a väčšie.

Pravdepodobne týmto spôsobom chceli vládcovia zdôrazniť svoju vlastnú legitimitu. Možno si mysleli, že veľkosť ich ega môže zachrániť krajinu. Je zaujímavé, že tesne pred kolapsom sa v histórii vždy stavali najväčšie pyramídy, sochy alebo máme doložené najbohatšie hrobky panovníkov...

Hospodársky systém skromného a krehkého raja musel nevyhnutne skolabovať ekonomicky, ale aj environmentálne. Ľud zvrhol vládcov a hneď potom nenávidené sochy. Vojenskí vodcovia vzbury zaviedli novú vieru bez okázalých stavebných projektov, ale ostrovanov už nezachránili. Nedostatok zdrojov bol príčinou ďalších a ďalších konfliktov... Nepripomína vám to všetko niečo?

Foto: Wikimedia Commons