Možno sa vám zdajú prezentované otázky hlúpe. Západná civilizácia sa z pohľadu človeka 21. storočia naozaj nemusí zdať bohatšia oproti nastupujúcim a prosperujúcim ekonomikám Východu ako sú Čína, India, ale aj Rusko. Na druhej strane však platí fakt, že v našej civilizácii sa ľuďom darí všeobecne lepšie, neexistujú tu až také priepastné rozdiely medzi chudobnejšou väčšinou a bohatšou menšinou, ako je to napríklad v Číne alebo v Indii.

Západom alebo západnou civilizáciu budeme v nasledujúcom texte rozumieť územie dnešnej Európskej únie, Severnej Ameriky, ale aj Austráliu a Nový Zéland. Naopak, za pojmom Východ sa neskrýva len Ázia, ale aj Afrika a Latinská Amerika.

Čo za rozdiely nemôže?

Najskôr vyvrátime ten najjednoduchší – rasizmus. Za úspech západnej civilizácie určite nemôže ani farba pokožky, ani etnická príslušnosť. Je absolútne jedno, kde ste sa narodili, vlastnosti ako pracovitosť, „ťah na bránku“, inteligencia sú rozmiestnené medzi rasami a národmi v rovnakej miere.

Náboženstvo alebo ideológia – tu sme už trochu na vrtkavejšej pozícii, lebo je pravda, že naša civilizácia sa posunula aj vďaka organizačným schopnostiam katolíckej cirkvi či pracovnej morálke protestantov. Na druhej strane, ak by sme boli prívrženci Konfucia, možno by sme boli na tom ešte lepšie. V každom prípade kresťanstvo ani judaizmus neboli prvými náboženstvami západnej civilizácie.

Spôsob riadenia – v západnej civilizácii sa vystriedalo viacero spôsobov správy verejných či súkromných záležitostí. Riadili nás už diktátori, králi alebo kňazi. Momentálne sme prešli na viac-menej úspešný model kapitalizmu a demokracie. Pomerne časté striedanie riadiacich systémov však dokazuje, že prvotná príčina nášho úspechu bude niekde inde. Ani naši vodcovia nemuseli byť lepší, taký juhoafrický Shaka Zulu alebo havajský Kamehameha I. boli možno aj schopnejšími vodcami ako Karol Veľký či Napoleon Bonaparte. Riadenie či spoločenský systém nám mohli priniesť skôr neskoršie výhody.

Prvá revolúcia

Trúfnem si povedať, že prvé najdôležitejšie zmeny nastali už v tzv. neolitickej revolúcii. Bolo to obdobie, keď niekedy v priebehu 9. – 8. tisícročia pred Kr. prešli ľudské spoločenstvá od kočovného lovecko-zberačského spôsobu života k poľnohospodárstvu. Samozrejme, táto revolúcia neprišla zo dňa na deň, trvala desiatky generácií. Poľnohospodárstvo viedlo zo začiatku možno k menej výdatnému, ale hlavne k pravidelnému prísunu potravy. Dôležitým aspektom bol aj usadlý spôsob života, pretože umožňoval zhromažďovať technológie, darmo, ak ste kočovne žijúci lovec, sakramentsky si premyslíte, čo si zoberiete do batoha.

153084823latinamericaindiansmall-original

Neolitická revolúcia prebehla vo viacerých geografických centrách. Medzi najvýznamnejšie patria: Blízky východ (oblasť dnešného Turecka, Sýrie, Iraku, Iránu – tzv. úrodný polmesiac), Čína, Mezoamerika (stredné a južné Mexiko spolu s priľahlými oblasťami Strednej Ameriky) a Juhoamerické Andy. K centrám mohli patriť aj Severná Afrika, dnešná Brazília, Pričiernomorie, Západná Afrika, východ USA a Nová Guinea.

Nie všetky uvedené lokality však mali rovnaké možnosti na rozvoj poľnohospodárstva. Niektoré boli pre ďalší vývoj dominujúce (napr. Blízky východ), iné neposkytovali dostatok vhodných rastlín a živočíchov. Príkladom môže byť taká Afrika, všetci vieme, že je určite bohatá na faunu a flóru, žiaľ, žiadna z nich nie je vhodná na poľnohospodárstvo – slony sa oplatí skrotiť, ale nie chovať od narodenia, levy sú síce chutné, ale kto ich bude živiť, antilopy sa na rozdiel od oviec pri prvom zaručaní šelmy rozpŕchnu, nebude ich predsa po savane naháňať, a zebry sú tvrdohlavejšie ako osly a kone.

Niečo podobné platí aj na rastliny. Aj keď sa vám to možno dnes vďaka existencii banánových plantáží nezdá, pred tisíckami rokov sa viac oplatilo banány trhať, ako pestovať.

Prečo Afričania neosedlali nosorožce a neobsadili svet?

Pýtate sa, prečo som to všetko písal? Čo to má spoločné so západnou civilizáciou? Ako väčšina z vás postrehla, materský kontinent západnej civilizácie – Európa bola mimo centier neolitickej revolúcie. Ako teda vysvetlíme našu dnešnú dominanciu?

 

V Európe nevznikli prvé štáty, ani tu nik nestaval pyramídy a neobjavil písmo... No od začiatku sa tu prejavoval jeden dôležitý element – geografia. Áno, príčinou nášho úspechu je naša poloha. Obyvatelia Európy v podstate vyhrali hlavnú cenu v súťaži o úspešný život, nevznikli tu síce prvé vyspelé civilizácie, ale tisícročia pomalými krokmi, aj keď skôr nevedome, žali výhody svojej polohy. Pri Európe sa nachádzali hneď dve centrá neolitickej revolúcie – jedno z najhlavnejších Blízky východ a jedno možno menšie, no s dôležitým druhom zvierat – koňmi (Pričiernomorie).

Poviete si, ale rastliny a zvieratá sa zo svojich centier mohli šíriť aj inde. Áno, mohli, ale aj tu mala Európa výhodu. O našom kontinente môžeme povedať, že sa tiahne od východu na západ (prípadne naopak), zatiaľ čo Afrika má smer sever – juh. Keď sa začalo šíriť napríklad pestovanie rastlín, do Európy prenikalo rýchlejšie, pretože smerom od východu na západ bolo treba prekonať menej klimatických pásiem ako v Afrike. Len letmý pohľad na mapu je dôkazom, že v Európe bude šírenie poľnohospodárstva rýchlejšie ako v Afrike.

Kým do niektorých oblastí Afriky ešte len prenikalo pestovanie rastlín a chov dobytka, Európa sa už zoznamovala s pušným prachom. Možno práve preto neosedlali africkí panovníci nosorožce a nevyrazili na dobyvačné výpravy na sever.

Prečo Čína stratila svoj náskok?

92845818chinahistoricsmall-original

Podobnú, dokonca lepšiu výhodu mala na začiatku Čína. Prostredie umožnilo vzniknúť dvom susediacim neolitickým centrám – severnému a južnému. Výhodou bolo pomerne voľné šírenie informácií medzi nimi. Možno aj preto až do vrcholného stredoveku existovala v Číne najvyspelejšia civilizácia. Prečo sa to však zvrtlo? Lebo sily, ktoré spôsobili jej rozmach, začali pôsobiť opačne. V Číne vznikol centralizovaný štát a bolo len otázkou času, kedy si jeho elity zvolia zlú „investičnú“ cestu.

 

Keď sa pozriete na mapu Európy, zistíte, že väčšina štátov na našom kontinente má hranice položené na nejakej prírodnej jednotke (pohoria, rieky). Tieto prírodné prekážky boli síce nepriaznivé pre centralizáciu, ktorá znamenala výrazný začiatočný náskok pre Čínu, ale neboli veľkou zábranou pri šírení a výmene informácií. Elity jednotlivých krajín sa mohli rozhodovať rozdielne. Príkladom môžu byť zámorské plavby. Tieto drahé investície zakázali čínske elity niekedy v priebehu 15. storočia, zatiaľ čo odmietnutý Krištof Kolumbus v Portugalsku išiel skúsiť šťastie do Španielska. Decentralizácia, ktorú v Európe umožnilo prírodné prostredie, dala ľudom možnosť aplikovať viaceré „investičné“ smery.

„Vedľajšie účinky“

Rozšírenie poľnohospodárstva malo aj tzv. vedľajšie účinky. Napríklad z chovaných zvierat na nás preskočili aj niektoré choroby. Výhodou bolo, že to všetko prebehlo pomerne skoro, keď ešte neboli ľudské komunity také početné. Získali sme imunitu, ktorá sa stala našou tajnou biologickou zbraňou. Svoje by o tom vedeli rozprávať pôvodní obyvatelia Ameriky umierajúci na ovčie kiahne alebo na nádchu, ktorými ich nakazili imúnni Európania. V Amerike totiž neprebehla kompletná neolitická revolúcia. Síce pestovali kukuricu a fazuľu, ale nechovali veľké cicavce, keďže tam žiadne vhodné neboli, čiže imunitu proti civilizačným chorobám nezískali. Lamy či morské prasiatka sú napriek svojej popularite marginálny jav. Tak isto v Amerike nikdy nič nezapriahli, práve blízkosť Európy k pravlasti koňa mala nedostižné ekonomické výhody, napríklad uvoľnenie síl z poľnohospodárstva pre remeslá a správu.

Členité prostredie Európy umožňuje aj budovať prístavy. Možno obsahovo menšie, ale o to dostupnejšie náleziská kovov tiež posunuli našu civilizáciu dopredu. Ďalším príkladom môžu byť povrchové náleziská uhlia v Anglicku, ktoré sa nemalým spôsobom podieľali na vzniku priemyselnej revolúcie.

Na našom kontinente, kde západná civilizácia vznikla a odkiaľ sa ďalej šírila, nikdy nebolo niečoho veľa, ale v dejinách skôr bolo dôležité, že to bolo dostupné v pravú chvíľu. Vyhrali sme v lotérii osudu dobrú krajinu. Náš príbeh sa začal pred tisícročiami; keď ľudia z Východu priniesli prvé zrno a koňa, vtedy určite netušili, že týmto malým krokom stvorili budúcich vládcov planéty. Uvidíme, dokedy budeme ešte využívať túto tisícročnú výhodu.

Foto: SITA