Veľkým problémom tejto technológie v jej širšom využití je masová výroba. Ako každá iná technológia aj 3D tlač však napreduje tiež v tomto smere a vysoko rýchlostná produkcia by sa čoskoro mohla stať realitou.

Ďalšou prekážkou je vysoká cena investície, ktorá tiež odrádza množstvo spoločností od zavedenia technológie do praxe. Nekomplexné výrobky sa tak podľa expertov budú naďalej vyrábať tradičnými metódami. Naopak, šetriť výrobné náklady by mohla pri zložitých tvaroch, pri ktorých výrobe sa využíva kombinácia viacerých produkčných metód.

Hoci dnes túto technológiu využívajú veľké spoločnosti skôr na výrobu prototypov, v prípade poklesu jej ceny a zlepšenia efektívnosti pri masovej výrobe by mohla zmeniť tvár výroby a následne globálneho obchodu. Podľa odhadov spoločnosti ING by mohol byť pričinením tejto technológie objem medzinárodného obchodu do roku 2060 nižší o jednu štvrtinu.

Najväčší pokles by mal pocítiť automobilový sektor, ktorý vyrába súčiastky často aj na rôznych kontinentoch. Výrobcovia by pre vyššiu flexibilitu výroby mohli na rovnakom stroji vyrábať rôzne súčiastky. Výrobu navyše môžu presunúť bližšie k cieľovému trhu, čím znížia čas a náklady dopravy. Výhody navyše siahajú ešte ďalej. Spoločnostiam sa môže znížiť potreba zásob či spotreba materiálu. Pri takejto výrobe môže klesnúť aj potreba pracovnej sily, pričom takéto tlačiarne by tiež odstránili faktor ľudského zlyhania.

Report sa pohráva s dvoma scenármi. Prvý scenár očakáva spomínané zníženie globálneho obchodu o jednu štvrtinu v roku 2060. Splnené by museli byť predpoklady využívania 3D tlače v polovici výrobného odvetvia, na čo stačí pokračovanie doterajšieho tempa rastu. Druhý scenár je odvážnejší – s poklesom globálneho obchodu o dve pätiny už v roku 2040, kde však bol započítaný akcelerujúci rast využívania tejto technológie. 

Graf č. 1.: Predpokladaný efekt 3D tlačenia na globálny obchod tovarov a služieb v miliardách amerických dolárov.

/data/MediaLibrary/articles/12327/graf1.pngzdroj: ING