O prezentovanej knihe vzniklo už množstvo recenzií, esejí alebo anotácií. Už len ich počet je dôkazom, že ide v istom ohľade o výnimočnú knihu. Reakcie by sme mohli rozdeliť na dva druhy – absolútny nesúhlas a pozitívne prijatie.

Renesančná kniha

/data/MediaLibrary/articles/5962/sedlacek1.pngTomáš Sedláček a jeho knihaPri čítaní reakcií na knihu by sme však mali byť opatrní, pretože v niektorých väčšinou negatívnych prípadoch ide o Sedláčkových politických oponentov a môžeme očakávať istú ideologickú subjektivitu. Tomáš Sedláček v minulosti pôsobil ako poradca českého prezidenta Václava Havla.

Druhá rovina ohlasov na knihu sa spája s osobnosťou čitateľa. Zdá sa, že knihu inak prijímajú laickí čitatelia a inak odborníci. Kritika je hlavne zo strany niektorých ekonómov ovplyvnená stavom vzdelania. Veľa študentov ekonomických smerov si na začiatku štúdia prelistuje pomerne obsiahlu knihu Paula Samuelsona (Ekonómia) a ďalej svoje vzdelávanie v odbore ukončí. Práve takúto skupinu musí Tomáš Sedláček neuveriteľne provokovať svojou myšlienkou, že ekonómia nie je len veda o grafoch a o vzorcoch.

Na druhej strane knihu až nekriticky hodnotia iní humanitní vedci či už z odboru filozofie, politológie, prípadne teológie. Recenzie tejto skupiny vzdelancov sú väčšinou obmedzené na nezrozumiteľné filozofovanie, ktoré je prístupné len úzkej skupine rovnako „postihnutých“ nadšencov.

/data/MediaLibrary/articles/5962/sedlacek2.jpgTitulná strana knihy Ekonómia dobra a zlaAká je teda v skutočnosti Sedláčkova kniha? Najlepšou odpoveďou je slovo – renesančná. Áno, autor píše s prehľadom humanistických vzdelancov obdobia renesancie. Rovnako ako oni si vybral široký obsahový záber – dejiny dobra a zla z pohľadu ekonómie. Dielo môžete čítať aj ako úplní nevzdelanci, ale ak poznáte dejiny, filozofiu alebo iné humanitné smery, máte istú výhodu.

Kniha ako značka

Okrem renesančného obsahu je Sedláčkova kniha aj dobrá značka. Samotný autor mal už pred jej napísaním postavenie intelektuálnej celebrity. Jeho dielo je však aj výborným príkladom marketingu. Na obálke knihy sa okrem ohlasov známych svetových ekonómov a filozofov (napríklad Michael Novak) nachádzajú aj slová populárnych osobností (napríklad bývalý český prezident Václav Havel alebo herec Jan Kraus v prvom vydaní). Dokonca nechýbajú ani čisto popularizačné výkriky ako napríklad: Táto kniha je iná (Der Spiegel).

K dobru môžeme pridať aj fakt, že kniha je skvelá po vizuálnej stránke. Vydavateľ dokázal skĺbiť prvky konzervatívnosti a decentnosti so sviežosťou a s novotou. Nápad, že v knihe nemáte označené len číslo strany, ale aj ich počet do konca, považujem v našom priestore dokonca za geniálny. Vnútorná grafika a členenie knihy sú jej silnou zbraňou. Možno aj preto patrí dielo k bestsellerom.

/data/MediaLibrary/articles/5962/sedlacek3a.jpgKniha dosiahla medzinárodný úspechJednotlivé kapitoly sú delené citátmi, ktoré by mali vystihnúť ich obsah. Sám som sa prichytil, že som sa často zastavil práve pri týchto citátoch a rozmýšľal nad nimi.

Odpúšťanie dlhov

Obsah knihy by sa mal zaoberať ľudským pýtaním na zmysel a výhodnosť dobra, prípadne zla v dejinách. Ak hľadáte v knihe odpovede na otázky, či sú lepšie vyššie alebo nižšie dane, slabší či silnejší štát, ľavica či pravica, o tom sa veľa nedozviete. Lenže ak chcete rozmýšľať o zmysle „neviditeľnej ruky trhu“ a o jej spoločenskom vplyve, kniha je pre vás to pravé.

Sedláček sa snaží ukázať, že isté ekonomické vedomie existovalo u ľudí už od staroveku rovnako ako určité mechanizmy, napríklad ako zmierňovať sociálne nerovnosti, obmedzovanie monopolov alebo riešenie dlhovej otázky. Zaujímavá je napríklad skutočnosť, že v starom Izraeli existoval inštitút jubilejného roku, keď sa odpúšťali dlhy. Podobnú reformu urobil aj jeden zo siedmich antických mudrcov Solón; jedným z bodov jeho reformy bolo zrušenie dlžného otroctva pre slobodných občanov. Boli to aj Solónove reformy, ktoré nasmerovali Atény na cestu starovekej demokracie.

Prvá časť knihy je skôr filozofická a religionistická. Ekonomické myšlienky sú skôr v pozadí. Napríklad si prečítate o rozhodnutiach mytologického kráľa Gilgameša. Dozviete sa o jeho váhaní medzi dobrom a zlom. Čo bolo prospešnejšie?

Druhá časť sa zameriava na stredovek. Myslíte si, že biblické prikázanie Miluj blížneho svojho má pozitívny zmysel aj pre ekonómiu? Môže dobro znamenať zisk?

Adam Smith a neviditeľná ruka trhu

/data/MediaLibrary/articles/5962/sedlacek4.jpgTomáš Sedláček patrí medzi uznávaných vedcovNajlepšie kapitoly prichádzajú po spomínaných častiach o staroveku a stredoveku. Cítiť, že Tomáš Sedláček je viac „doma“ v novovekých myšlienkach. V bádaní o staroveku sa totiž nevyhol niektorým nezrovnalostiam. Napríklad prílišný dôraz na epos o Gilgamešovi môže byť zavádzajúci, pretože toto dielo je síce najznámejšie, ale v starovekej Mezopotámii nepatrilo k najčítanejším, skôr môžeme povedať, že sa nám zhodou náhod najviac zachovalo. Preto by som bol pri jeho použití opatrnejší.

Naopak, veľmi som ocenil prirovnanie biblického príbehu o faraónovom sne, Jozefovi a o siedmich úrodných a neúrodných rokoch, k prvému opísanému hospodárskemu cyklu. Najsilnejšou stránkou knihy je rozprávanie o období novoveku. Ekonomické myšlienky už nie sú len niekde v pozadí, ale v centre knihy. Na rozdiel od častí o staroveku a stredoveku sa ani premostenie medzi históriou, filozofiou a ekonómiou nezdá samoúčelné.

Priestor mi neumožňuje rozobrať jednotlivé myšlienky. Pristavím sa však pri jednom fakte, ktorý mylne ovplyvňuje aj dnešné ekonomické myslenie. Tomáš Sedláček správne podotýka, že tvorcom myšlienky o „neviditeľnej ruke trhu“ nie je Adam Smith, ale Bernard Mandeville. Adam Smith je síce tvorcom modernej ekonómie, veľmi často sa však zabúda, že okrem známeho diela Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov napísal aj ďalšie práce, viac venované etickej otázke. Dnešné časté „zaklínanie“ Smithovou neviditeľnou rukou trhu by na základe jeho diela nemalo byť také jednoznačné.

O knihe Tomáša Sedláčka by som mohol písať ešte dlho a stále by to malo zmysel, ale niektoré myšlienky nevyslovím a nechám rozmýšľať vás samotných. Ako už tušíte, kniha je viac o morálke v ekonómii, o zmysle dobra a jeho „ziskovosti“ ako o správaní trhu.

Tomáš Sedláček nám určite nechce kázať, ako máte žiť. To vieme aj bez neho, ale nezaškodí, že nám pripomenul „ľudskú stránku trhu“.

Sedláček, T.: Ekonomie dobra a zla. Po stopách lidského tázaní od Gilgameše po finanční krizi. Praha/65. pole, 2. vydanie, 2012, 367 strán, mäkká väzba, ISBN: 978-80-87506-10-3. Knihu na recenziu poskytla: Adkabooks. Foto: www.tomassedlacek.cz, www.65pole.cz