Sériu návrhov zverejnili v stredu, no čaká ju ešte dlhý schvaľovací proces. Musí prejsť Európskym parlamentom, musí ju schváliť 27 členských štátov a už sa stihli ozvať aj cudzie krajiny, ktorých sa dotkne tiež. Už teraz je teda jasné, že o návrhoch sa bude rokovať ešte niekoľko rokov.

Opatrenia majú EÚ pomôcť dosiahnuť jej záväzok znížiť do roku 2030 emisie o 55 percent oproti úrovni z roku 1990. Do roku 2019 ich zatiaľ znížila o 24 percent. Medzi najdôležitejšie návrhy patrí:

  • Sprísnenie emisných noriem automobilov tak, že v roku 2035 de facto ukončia predaj nových benzínových a dieselových vozidiel.
  • Letecké palivo bude osobitne zdanené, no nízkoemisné alternatívy dostanú 10-ročné daňové prázdniny.
  • Zavedie sa uhlíkové clo, čo znamená, že producenti mimo EÚ budú platiť viac za dovoz materiálov ako oceľ či cement.
  • Masívnejšia podpora obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ.
  • Vyžadovanie rýchlejšieho zatepľovania budov od členských krajín.

Predstavitelia EÚ priznávajú, že budú od občanov i podnikateľského sektora žiadať veľa. Opatrenia zrejme zvýšia náklady na energie pre domácnosti i ceny leteniek v rámci Únie. Na zatepľovanie domov by ľudia mali dostať finančnú podporu. I tak sa však očakáva odpor zo strany niektorých priemyselných odvetví, najmä aerolínií a automobiliek a takisto východných členských štátov, ktoré stále vo veľkej miere využívajú uhlie. Ozvali sa už aj environmentalisti, podľa ktorých sú navrhnuté opatrenia nedostatočné.
Agentúra Reuters citovala nemenovaného diplomata EÚ, ktorý povedal, že úspech plánu závisí od jeho schopnosti byť realistický a sociálne spravodlivý a zároveň od toho, že nebude destabilizovať ekonomiku.

Medzitým už stihla zareagovať Austrália, ktorá patrí k najväčším vývozcom fosílnych palív a nerastných surovín na svete. Podľa nej je navrhované uhlíkové clo protekcionistické a porušuje medzinárodné obchodné pravidlá.