Stres vytvorený prvým ropným šokom v roku 1973 a s tým spojenou recesiou vyústil do pádu Brettonwoodskeho systému fixných menových kurzov. Znamenalo to volatilitu devízových kurzov, aká neexistovala tri desaťročia. Štrukturálny pokles inflácie, ktorý nasledoval po dvoch recesiách v Spojených štátoch v 80. rokoch 20. storočia, pomohol spustiť doteraz trvajúcu rely cien vládnych dlhopisov s takmer nulovými výnosmi.

Prostredie nízkych úrokových sadzieb po plytkej americkej recesii v roku 2001 prispelo k vzájomne prepojeným bublinám komodít Číny a vôbec celého komplexu rýchlo sa rozvíjajúcich trhov. Priklincovanie úrokových sadzieb na historickom dne po finančnej kríze spred vyše dekády pomohlo k súbežnému rastu technologického sektora, bridlicovej revolúcii ťažby ropy a k rozmachu private equity trhov.

Aktuálna zdravotná kríza by takisto mohla znamenať obrovský posun v troch vzájomne sa pretínajúcich témach: v on-line interakciách, protekcionizme založenom na obavách o zdravie a v „samopoistení sa“ proti ďalšej kríze.

Posun do online priestoru, digitálu a do virtuálnych stretnutí nie je úplne nový, začal sa už v dotcom ére pred 20 rokmi. Dnes však vidíme dva nové elementy. Prvým je imperatív presunúť väčšiu časť tejto aktivity, najmä v prípade podnikovej sféry, do online priestoru s cieľom poistiť sa a byť viac odolný proti ďalším prípadným pandemickým problémom, ktoré sa môžu znovu objaviť a vyvolať potrebu izolácie a sociálneho odstupu. Druhým je zvýšenie dohľadu a strata časti súkromia v mene takzvaného spoločného dobra a vynútiteľnosť obmedzení novej nepísanej spoločenskej dohody komunikačnými technológiami.

Ak sa na nasledujúcich niekoľko rokov stane dominantnou súkromnou a verejnou prioritou zdravie, podobne ako bola stabilita finančného sektora po kríze na prelome rokov 2008 a 2009, a technológie budú nástrojmi správy verejného zdravotného cyklu, je zrejmé, že technológie, zdravotníctvo, výskum v oblasti biotechnológií či komunikačné systémy sa zaradia medzi víťazov. Aj preto mnoho akcií z týchto sektorov na trhoch vôbec nie je napriek širšej neistote lacných. Veľa z nich, ako napríklad Amazon, momentálne dosahuje dokonca rekordné úrovne.

Technológie jednoducho budú benefitovať zo zvýšeného dopytu po online, virtuálnych či digitálnych službách a infraštruktúre. Využitie nájdu napríklad v oblasti verejného zdravia (najmä pre dohľad) alebo v oblasti podnikania s cieľom zlepšiť robustnosť biznisu v sektore vzdelávania či medicínskej diagnostiky na diaľku.

Vplyvom rastu dopytu po službách a produktoch, keď sa zvýši záujem spoločnosti o zdravie ako také, sa zväčší význam zdravotníctva a zaradí sa medzi obľúbené sektory. Do popredia pôjde prevencia, sérologické testovanie či vakcinácia s cieľom ochrany pred prípadnou druhou vlnou koronavírusu či so zámerom zlepšiť celý systém ochrany zdravia pri možnom príchode inej choroby.

Vodou na mlyn rastu komunikačných služieb bude permanentný rast dopytu po digitálnych interakciách vrátane online zábavy.

Medzi porazených sa zaradia biznis modely založené na osobnej prítomnosti a kontakte či na intenzívnom cezhraničnom pohybe. Ide najmä o letecké spoločnosti, oblasť voľného času, automobilový sektor či firmy napojené na dopravu. Budú trpieť zníženou mierou cestovania a nutnosťou dochádzania do práce a osobných stretnutí.

Potrvá to minimálne dovtedy, kým nevynájdu a celosvetovo implementujú vakcínu proti koronavírusu. No keď zoberieme do úvahy behaviorálnu zotrvačnosť správania ľudí, možno aj dlho po tomto okamihu. Akciový trh tento faktor už diskontuje a spomínané sektory patria medzi valuačne najlacnejšie. Avšak aj tie sa postupne môžu vrátiť na pôvodné pozície zmenou nastavení v procesoch a zvýšením zdravotnej bezpečnosti tak, aby sa ľudia cítili, že ich zdravie je chránené.