V lete 2019 americký Fed otočil kormidlo menovej politiky o 180 stupňov a začal ju pre signály spomaľovania lokálnej ekonomiky (aj pre neistotu okolo sinoamerickej obchodnej vojny) opätovne uvoľňovať, najskôr znižovaním úrokových sadzieb a neskôr aj reštartom nákupu aktív, čo spôsobilo, že reálne úrokové sadzby klesli výrazne pod nulu. Neskôr sa k nemu pridali aj ďalšie centrálne banky vrátane ECB, pričom sa kvantitatívne uvoľňovanie stalo novým normálom.

Práve prostredie finančnej represie, kde je nominálne úročenie bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov nižšie ako inflácia, prispelo k tomu, že ceny zlata začali systematicky rásť s krátkou koronaprestávkou v marci, keď investori museli zatvárať ziskové pozície v kove, aby zvyšovali zábezpeky stratových pozícií rizikových aktív na čele s akciami, ktoré v rekordne krátkom čase padli do medvedieho trhu.

Koronakríza spustila ešte masívnejšie menové stimuly, s nafúknutím bilancií centrálnych bánk na rekordné úrovne, ako aj bezprecedentnú fiškálnu expanziu vlád financovanú na dlh, ktorá vyústila do vysokých deficitov štátnych rozpočtov.

To umocnilo presvedčenie medzi investormi, že akomodatívny stav menovej politiky a menovopolitická inflácia budú v ekonomike prítomné dlho už len preto, lebo vlády potrebujú nízke úročenie na obsluhu nafúknutých štátnych dlhov, čo bola voda na mlyn rastu zlata ako bezpečného útočiska. Monetizácia dlhov a devaluácie mien centrálnymi bankami sa totiž viac-menej stáva realitou.

V ostatných dňoch sa k faktorom podporujúcim ceny zlata pridali obavy z druhej vlny koronavírusu, špeciálne v Spojených štátoch, a s tým súvisiace otázniky okolo oživovania globálnej ekonomiky, ako aj rastúce čínsko- americké ekonomicko-politické napätie. To priviedlo jeho cenu nad 1 950 dolárov na nové historické maximá, keď za 12 mesiacov narástlo o 500 dolárov, teda približne o 40 percent.

Žltý kov v súčasnosti opäť potvrdil svoje postavenie históriou overeného bezpečného prístavu a uchovávateľa hodnôt, pretože ho neohrozujú bankroty štátov, vojny či aktuálny rast menovej zásoby.

Už pred 2 600 rokmi, za vlády babylonského kráľa Nabuchonodozora, sa uvádzalo, že kúpna sila jednej unce zlata bola približne 350 bochníkov chleba. A zlato si ju s určitými výkyvmi v podstate drží dodnes.

Kým pred 100 rokmi stála jedna unca zlata asi 20 dolárov a dnes stojí rádovo 100-násobne viac, možno si za ňu kúpiť ten istý kôš tovarov a služieb. Z opačného pohľadu možno povedať, že hodnota zlata vôbec nenarástla a bola konštantná, len peniaze ju systematicky strácajú.

Žltý kov má nezastupiteľnú úlohu v portfóliu, keď pôsobí ako ochrana pred infláciou a dobrý diverzifikátor portfólia vyhladzujúci výkyvy hodnoty majetku. Nemalo by chýbať v majetku žiadneho zodpovedného investora.

Zaujímavosťou je, že staré židovské pravidlo hovorí, že tretina peňazí by mala byť uložená v akciách, tretina v nehnuteľnostiach a tretina v zlate. Teória permanentného portfólia zas uvádza, že zlato by malo tvoriť jeho jednu štvrtinu.

Máte nejaké zlato vo svojom majetku aj vy?

Graf: Korelácia ceny zlata a reálneho 10- ročného výnosu amerických štátnych dlhopisov

/data/MediaLibrary/articles/17826/graf.pngZdroj: J&T Banka na základe dát Bloombergu