Solídny domáci dopyt, slabosť externého prostredia

Tempo ani štruktúra rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku oproti predchádzajúcemu príliš nezmení. Dominovať bude domáci dopyt, pričom pod takmer dve tretiny pridanej hodnoty sa podpíše spotreba domácností, ktorej bude sekundovať investičná aktivita. Domácnosti profitujú stále zo silného trhu práce, rekordne nízkej nezamestnanosti, dynamického rastu miezd vrátane reálnych ako aj rastu disponibilného príjmu vďaka administratívnym opatreniam ako zvýšenie rodičovského príspevku a nezdaniteľnej časti základu dane, zníženia dane z príjmov právnických osôb s obratom do 100-tisíc eur či zníženia DPH na vybrané potraviny. Trh práce zatiaľ spomalenie ekonomického rastu príliš necíti, len chladne, ale nezhoršuje sa. Ešte rýchlejší rast spotreby však tlmí značná opatrnosť domácností pri vysokej miere úspor. Investičná aktivita by sa mala oproti minulému roku zlepšiť, hoci súkromné investície ostanú stagnovať v prostredí zvýšenej (hoci mierne klesajúcej) neistoty a roku parlamentných volieb. Očakávame viac verejných investícií pri väčšom čerpaní eurofondov a akceleráciu výstavby dopravnej infraštruktúry. Hoci predpokladáme zastavenie zhoršovania sa rastu našich hlavných obchodných partnerov na čele s Nemeckom a určité zlepšenie sa ich ekonomického momenta, keď ustupuje neistota okolo protekcionizmu v zahraničnom obchode ako aj riziko tvrdého brexitu, zahraničný dopyt ostane pomerne utlmený. Výsledkom toho bude negatívny príspevok čistého vývozu k HDP. Prispeje k tomu aj solídny domáci dopyt vyvolávajúci dovozy a pomerne vysoká importná náročnosť vývozov. Navyše, do značnej miery je alarmujúci aj trend rastu dovozov komponentov pre automobilový priemysel, keď sa zdá, že domácich subdodávateľov vytláča zahraničná konkurencia pre pokles konkurencieschopnosti súvisiaci s rastom nákladov práce či zníženou stabilitou podnikateľského prostredia.

Spomalenie rastu zamestnanosti aj miezd

V tomto roku očakávame ďalšie spomalenie sa tvorby pracovných miest, ktoré len odzrkadlí pomalší ekonomický rast ako aj vyčerpanie dostupnej pracovnej sily. Firmy sa zároveň budú snažiť zefektívňovať prevádzky z dôvodu rastu nákladov práce v ostatnom období (pre sériu legislatívnych zmien), ktoré presahovali rast produktivity. Pracovné miesta budú tvoriť najmä sektory naviazané na domácu časť ekonomiky- teda služby a stavebníctvo. Naopak v priemysle nepredpokladáme výraznejšiu tvorbu miest, úspechom bude, ak si udrží tie doterajšie. Čelí okrem ochladenia globálneho dopytu a neistotou okolo protekcionizmu aj štrukturálnym výzvam. Najmä automobilový sektor sa musí vysporiadať elektrifikáciou, trendom samoriaditeľnosti, car-sharingu či ride-hailingu ako aj faktom, že v pozícii montážnej dielne začína narážať na limity trhu práce v podobe aj lacnej aj kvalifikovanej pracovnej sily. Rast zamestnanosti v tomto roku bude okolo 0,2-0,4 percenta, pričom miera nezamestnanosti by sa podľa metodiky VZPS mala konsolidovať tesne pod šesťpercentnou hranicou, teda pod priemerom EÚ. Tempo rastu nominálnych miezd sa tak spomalí z približne osempercentnej dynamika v predchádzajúcom roku na zhruba šesťpercentné tempo. Väčšiemu spomaleniu bude pritom brániť svižné zvyšovanie platov vo verejnom sektore, najmä vo vzdelávaní a zdravotníctve. Výsledkom bude, že tempo rastu nominálnych miezd bude predbiehať rast produktivity, čo bude ďalej podkopávať externé konkurencieschopnosť ekonomiky. Zvýši to akútnosť potreby zmeny štruktúry ekonomiky smerom k znalostiam a inováciám.

Inflačné tlaky mierne ustúpia

Rast spotrebiteľských cien dosiahol v minulom roku 2,7 percenta, čo predstavuje najrýchlejšie tempo od roku 2012, keď ho ťahali najmä nákladové faktory v podobe rastu cien potravín a energií, ktoré reflektovali vývoj na príslušných komoditných trhoch a sekundovali im dopytové faktory pre robustný spotrebiteľský dopyt, čo sa odzrkadlilo do cien služieb pri napätom trhu práce a dynamickom raste miezd. V tomto roku očakávame pretrvávanie silnej dopytovej inflácie, pričom rast cien potravín a energií bude hrať až druhé husle pri celkovej inflácii, keď sa rast ich cien deceleruje. Výsledná inflácia by sa mala pohybovať okolo 2,5-percentnej úrovne.

Rozpočtový deficit sa prehĺbi, hoci dlh klesne

Predpokladáme, že hospodárenie vlády sa v tomto roku opäť zhorší, a deficit dosiahne až 1,5 percenta výkonu ekonomiky z 0,9-percentného schodku v minulom roku, ak nepríde k žiadnym korekčným opatreniam. Parlamentom schválený deficit na úrovni 0,49 percenta je hlboký sci-fi žáner, ktorý nadhodnocuje nedaňové príjmy a podhodnocuje celú škálu výdajov na čele so zdravotníctvom. Fiškálna expanzia bude ešte väčšia ako v predchádzajúcich rokoch, čo povedie do opätovného primárneho schodku najmä pre rôzne sociálne opatrenia na príjmovej aj výdavkovej strane vrátane zvýšenia rodičovského príspevku, pokračovania rastu platov vo verejnom sektore, nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov fyzických osôb, zníženie DPH na vybrané potraviny a dane z príjmov pre malých podnikateľov. Negatívne na deficit bude pritom pôsobiť aj pomalší ekonomický rast. Malým pozitívom bude pokračovanie poklesu úrokových nákladov. Stále by to v základom scenári však malo stačiť na pokles hrubého verejného dlhu zo 47,8 percenta v minulom roku k 47,3 percentám HDP.

Predikcia:

 

2018

2019*

2020*

HDP

4,1%

2,5%

2,5%

Inflácia (CPI)

2,5%

2,7%

2,5%

Miera nezamestnanosti

6,5%

5,8%

5,8%

Dlh v % HDP

48,9%

47,8%

47,5%

Nominálna mzda

6,2%

7,8%

5,8%

Reálna mzda

3,6%

5,1%

3,3%

Zdroj: J&T Banka, *- odhad