Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantického oceána pokračovali minulý týždeň v odraze z októbrových miním, keď si agregátne pripísali už 8- až 11-percentné zisky. Bluechipsový index Dow Jones zaknihoval 5,7-percentný týždenný zisk, najväčší od mája, pričom rástol päť týždňov v poradí, čo je najdlhšia séria od novembra 2021, pri raste širokého indexu S&P 500 o 4 percentá a technologického Nasdaqu Composte o 2,2 percenta napriek slabým kvartálnym hospodárskym číslam a výhľadom technologických gigantov ako Meta, Alphabet či Amazon. Paneurópsky index STOXX 600 dosiahol 3,7- percentný zisk v minulom týždni. Za konštruktívnou náladou na trhoch stáli očakávania (ktoré však môžu byť v rozpore s realitou), že centrálne banky by mohli zvoľniť dynamiku zvyšovania sadzieb. Začínajú totiž citlivejšie zvažovať plusy a mínusy vyšších sadzieb, ktoré až príliš dusia ekonomický rast (spomaľujúci sa aj bez pričinenia centrálnych bánk). Mimoriadne sprísnenie finančných a financujúcich podmienok môže vyvolať praskliny na realitnom trhu či dlhom (najmä v prípade eurozóny ako neoptimálne konštruovanej menovej zóny). Tieto očakávania zároveň stláčajú výnosy na dlhopisových trhoch nadol, čo je živou vodou pre akcie. Okrem toho akciám pomáha v ostatných dňoch aj solídny začiatok kvartálnej firemnej výsledkovej sezóny, ktorá zatiaľ mierne prekonáva konsenzy v kombinácii so silnou technickou prepredanosťou, keď časť obchodníkov vyberá zisky z medvedích stávok a zvyšujú svoju extrémne podváženú expozíciu. Plusom pre Európu je aj výrazný pokles cien plynu a s tým súvisiaci pád cien elektriny.

Dlhopisové trhy

Napriek tomu, že centrálne banky pokračujú vo zvyšovaní úrokových sadzieb vrátane ECB, ktorá minulý týždeň doručila 75-bodový hike (čo základnú repo sadzby posunulo na 2 percentá a čo znamená najagresívnejšie zvyšovanie sadzieb v histórii eurozóny), dlhopisové výnosy ustúpili z multiročných maxím. 10-ročný americký výnos klesol za týždeň o 20 bázických bodov na úroveň rovných štyroch percent, pričom nemecká „desiatka“ ustúpila o 30 bodov na 2,1 percenta pri znížení rizikových prirážok na iných trhoch, z čoho profitovali ceny podnikových dlhopisov. Stál za tým opäť do popredia sa dostávajúci naratív (už po šiestykrát za ostatných pár mesiacov), čiastočne podporený komunikáciou (minimálne menej jastrabou či holubičo dýchajúcou) časti centrálnych bankárov o tom, že tempo zvyšovania úrokových sadzieb by sa mohlo spomaliť. A to vzhľadom na zhoršujúci sa makroekonomický obraz, ako aj fakt, že odstránenie dopingu dlhodobo nízkych sadzieb z finančného systému bude mať mimoriadne negatívny vplyv na vysoko zadlžené subjekty. Takýto sentiment zároveň znižoval projekcie terminálnych úrovní sadzieb centrálnych bánk.

Komoditné trhy

Napriek určitému oslabeniu dolára a pádu amerických dlhopisových výnosov sa zlato nedokázalo v minulo týždni príliš odraziť a v zásade zotrvalo v blízkosti 1 650 – 1660 dolárov. Prispieť k tomu mohol fakt, že inflácia v Spojených štátoch má už svoj vrchol za sebou, ako aj fakt, že trhy síce špekulujú o spomalení tempa zvyšovania sadzieb centrálnymi bankami, no tie majú pred sebou ešte stále niekoľko zvýšení sadzieb predtým, ako dosiahnu terminálnu úroveň, na ktorej môžu dlhší čas zotrvať (čo systematicky avizuje najmä Fed). Ropa si v minulom týždni pripísala limitované zisky, keď Brent zatváral týždeň na 96 dolároch o 2,5 percenta vyššie pri 3,4-percentnom zisku WTI, ktorá sa dostala k prahu 88 dolárov. Prieskumy aj tvrdé dáta naznačujú, že dopyt po rope neklesá ani pri silnejúcich protivetroch globálneho ekonomického rastu, pričom OPEC+ znížil limit ťažby od novembra o dva milióny barelov (hoci reálne sa ťažba zníži asi polovicu, keď združenie reálne nedokázalo ťažiť na maximum kvót).

Devízové trhy

Dolár sa v minulom týždni oslaboval voči košu hlavných svetových mien vrátane eura. Spoločná mena sa dokonca krátkodobo po mesiaci vynorila voči doláru nad paritu. Americkú menu zraňovali špekulácie o blížiacom sa pivote menovej politiky Fedu, ktorý by mohol ďalej zásadne spomaliť tempo sprísňovania menovej politiky. Euru pomohol prudký pokles cien plynu a následne elektriny v Európe, keď sa zdá, že zimná vykurovacia sezóna by nemala byť katastrofou. Na druhej strane, straty dolára boli relatívne limitované a kurz EUR/USD klesol na konci týždňa späť pod paritu, keď eurozóna nezadržateľne smeruje do recesie na prelome rokov v dôsledku energetickej krízy a aj minulotýždňový slovník ECB (kde doručila ďalšie zvýšenie sadzieb o 75 bázických bodov na 2 percentá) mal holubičieho ducha. Výrazne sa posilnila britská libra (voči doláru o 2,2 percenta a voči euru o vyše 1,7 percenta) po tom, ako sa novým premiérom Spojeného kráľovstva stal Rishi Sunak, ktorý má na trhoch ako bývalý minister financií vlády Borisa Johnsona väčšiu kredibilitu ako jeho predchodkyňa Lizz Trusová.