Svetové hospodárstvo by malo v tomto roku zastaviť takmer 24 mesiacov trvajúci synchronizovaný trend spomaľovania sa tempa rastu, ktorý klesol pod trojpercentnú métu pri recesii výrobného sektora. Hlavnými katalyzátormi zrýchlenia by mal byť ústup geopolitických rizík na čele so sinoamerickou obchodnou vojnou, čo zlepší biznis dôveru a uvoľňovanie menovej politiky, kde by globálna vážená základná úroková sadzba hlavných svetových centrálnych bánk mala klesnúť na sedemročné dno. Až 20 z 32 najdôležitejších centrálnych bánk sveta v minulom roku znížilo úrokové sadzby a mnohé, najmä z emerging sveta, budú pokračovať v nastúpenej ceste aj v roku 2020. Najviac by z tohto vývoja mali benefitovať ekonomiky rozvíjajúcich sa krajín, kde očakávame zrýchlenie dynamiky ich rastu HDP na 4,3 percenta z minuloročného približne 4,0-percentného rastu pri stabilizácii čínskeho rastu okolo šesťpercentnej úrovne. Prispejú k nemu najmä menové a fiškálne stimuly. Tempo rastu ekonomík rozvinutého sveta sa pribrzdí z asi 0,4-percentuálneho bodu v roku 2019 na tohtoročných 1,4 percenta. USA spomalia pod dvojpercentné tempo pri vyprchávaní fiškálnych stimulov v neskorej fáze hospodárskeho cyklu, ktorý je už najdlhším v histórii. Ekonomika eurozóny si udrží zhruba 1,2-percentnú dynamiku rastu, keď jej pomôže aj mäkký brexit, kvantitatívne uvoľňovanie ECB, hoci jeho efektivita je nízka ako aj fiškálne stimuly. Japonskú ekonomiku pridusí rast spotrebnej dane a tempo jej rastu sa spomalí na menej ako polovične z 1,1 percenta v predchádzajúcom roku napriek rastu stavebnej aktivity pred letnými Olympijskými hrami v Tokiu.

Už od konca leta vidíme prvé znaky zlepšovania sa sentimentu vo všetkých hlavných regiónoch sveta podľa viacerých predstihových indikátorov na čele s indexmi nákupných manažérov. Na konci minulého roka sa aj obchodnou vojnou ťažko skúšaný výrobný sektor dostal z úrovní kontrakcie naspäť do konjunktúry, pričom aj sektor služieb zastavil spomaľovanie svojej aktivity. Pravdepodobnosť recesie v svetovej ekonomike klesla podľa nás na menej ako 20 percent z vyše 30-percentných letných maxím. V prvej fáze by oživenie svetovej ekonomiky mala ťahať spotreba domácností. Netrápi ich totiž vysoké zadlženie, miera nezamestnanosti je na multiročných minimách, v Spojených štátoch dokonca na 50-ročných a v eurozóne na dekádnych, pri solídnom raste miezd a nízkych úrokových sadzbách. Rast spotreby by sa mal pretaviť postupne do vyšších kapitálových výdajov firiem s cieľom uspokojiť domáci dopyt, čo postupne prispeje aj k oživeniu stagnujúceho zahraničného obchodu. Riziká svetovej ekonomiky sú stále orientované smerom nadol. Najväčším je obnova treníc v čínsko-amerických obchodných vzťahoch pri nevyspytateľnosti krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa. Negatívne vnímame aj riziko víťazstva prípadného socialistického demokratického kandidáta v amerických prezidentských voľbách v budúcom roku, prekvapivý odraz inflácie, najmä v USA, zlyhanie schopnosti uzavrieť beztarifnú obchodnú dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a Bruselom či problémy s rastom ziskov vo firemnom sektore. Pozitívnymi rizikami sú úplné zrušenie nedávno zavedených vzájomných čínsko- amerických protekcionistických krokov, veľké fiškálne stimuly v Nemecku či Číne alebo nominácia centristického demokratického kandidáta na amerického prezidenta.

Hoci v tomto roku predpokladáme silnejšiu svetovú ekonomiku, väčšina tried finančných aktív nezopakuje minuloročný hviezdny rast, v mnohých prípadoch dvojnásobne prevýšil dlhodobú ročnú mieru zhodnotenia sa. Trhy podstatnú časť zlepšovania sa makrodát ako aj podpis obchodnej dohody medzi Pekingom a Washingtonom započítali už do cien. Najmä americké akcie sú hodnotovo bohaté a rizikové prirážky podnikových dlhopisov malé v porovnaní s porovnaní s predchádzajúcimi inflexnými bodmi odrazu svetového hospodárstva. Najviac by sa malo dariť akciám a podnikovým dlhopisom regiónov, ktoré v ostatných dvoch rokoch najviac trpeli spomaľovaním sa svetového obchodu. Ide predovšetkým o rozvíjajúce sa ázijské trhy, ale aj Japonsko, Južnú Kóreu, Brazíliu či eurozónu, kde by návratnosti mali pomôcť aj posilnenie sa lokálnych mien voči doláru.