AKCIOVÉ TRHY

Svetové akciové trhy majú za sebou čierny rok 2018. Americká Wall Street zaznamenala najväčšie straty za dekádu, teda od finančnej krízy, keď index S & P 500 odovzdal vyše šesť percent, hoci ešte začiatkom jesene prepisoval historické maximá. Nervozita okolo obchodnej vojny a zo spomaľovania svetovej ekonomiky, strach zo zvyšovania úrokových sadzieb, ako aj útoky amerického prezidenta Donalda Trumpa na šéfa centrálnej banky Jaya Powella sa podpísali pod tento výsledok. Čínske akcie zoslabli o takmer 25 percent, za čím stojí okrem obchodnej vojny najmä spomaľovanie čínskej ekonomiky v rámci transformácie na západný model a v rámci boja proti tieňovému bankovníctvu a snahy o zlepšenie finančnej stability. Akcie rozvíjajúcich sa trhov stratili vyše 15 percent napriek robustným fundamentom, keď mal na ňu vývoj väčší vplyv posilňujúci sa v dôsledku kvantitatívneho sprísňovania v USA, keďže americká ekonomika ako jediná vo svete prekonávala očakávania svojím rastom a mínusom bola už zmienená obchodná vojna. Európske akcie zaznamenali zhruba 15-percentné straty, k čomu prispeli okrem už zmienených faktorov aj neistota okolo brexitu a talianske otázniky od zostavenia vlády až po zostavenie rozpočtu na rok 2019 a s tým súvisiace spory s Bruselom.

DLHOPISOVÉ TRHY

Zvyšovanie úrokových sadzieb v USA, redukcia kvantitatívneho uvoľňovania v eurozóne a vo všeobecnosti pokles menovo-politickej akomodácie sa pretavil v úvode roka pri zvýšenej ochote podstupovať riziko do rastu výnosov na dlhopisových trhoch. Signály spomaľovania európskej ekonomiky, obchodná vojna USA proti zvyšku sveta, politické neistoty okolo Talianska či brexitu však vystavili stopku rastu úročenia nemeckých dlhopisov hneď v úvode roka, keď výnosy klesli o 0,8 percenta pri 10-ročnej splatnosti na 0,25 percenta na konci roka. Výnosy amerických dlhopisy až do začiatku októbra rástli, keď trhy zväčša ignorovali externé riziká, ktorým čelila americká ekonomika, keďže bola relatívne odolná proti spomaľovaniu vo svete. Aj preto sa 10-ročný výnos dostal k 3,2 percenta na sedemročné maximá. V poslednom kvartáli 2018 však aj v USA prevážili negatívne faktory spolu so zintenzívňujúcou sa kritikou sprísňovania menovej politiky Fedom zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, čo vyústilo do ostrého poklesu úročenia až k 2,7 percenta pri 10-ročnej splatnosti. Výsledkom bolo, že celková návratnosť bezpečne vnímaných amerických dlhopisov (po zohľadnení kupónových platieb) bola v minulom roku mierne kladná a dosiahla necelé jedno percento; to isté platí agregátne o dlhopisoch eurozóny, pričom samotné nemecké doručili vyše dvojpercentnú návratnosť. Emerging dlhopisy boli pod tlakom z rovnakých príčin ako akcie – teda pre zvyšovanie sadzieb Fedom a posilňovanie dolára. Podnikové dlhopisy ako rizikovejšie aktíva takisto v prostredí zmenšujúcej sa menovej akomodácie a zhoršujúcich sa prospektov globálnej ekonomiky zaknihovali straty.

KOMODITNÉ TRHY

Ropa vlani končila v stratách prvýkrát od roku 2015, keď trhmi lomcovali obavy z previsu ponuky pri raste americkej bridlicovej ťažby, raste ťažby členmi OPEC, ako aj Ruskom a pri nervozite okolo obchodnej vojny a spomalenia dopytu po nej v dôsledku pomalšieho tempa rastu svetovej ekonomiky. Navyše opätovné uvalenie amerických sankcií na Irán, ktoré malo pôvodne výrazne obmedziť jeho dodávky na svetové trhy a tlačiť na rast cien komodity, bolo kompenzované udelením amerických výnimiek viacerým krajinám. Preto hoci sa ropa ešte na jeseň pohybovala na štvorročných maximách s cenou brentu nad 85 dolármi, posledný kvartál zakončila s takmer 40-percentným poklesom tesne nad 52 dolármi, čo jej prinieslo celoročnú stratu na úrovni 20 percent. Zlato vstupovalo do roka 2018 na úrovniach nad 1 350 dolárov, kde ho držal slabý dolár. Po jeho posilnení na jar však žltý kov klesol o vyše 10 percent, keď americká ekonomika dynamicky rástla pri zvyšovaní sadzieb Fedom a jastrabom slovníku amerických centrálnych bankárov a pri posune americkej výnosovej krivky na multiročné maximá. V druhej polovici roka sa však zlato odrazilo a zmazalo takmer všetky straty od začiatku roka, keď trhy začali očakávať, že Fed pri zhoršovaní parametrov globálnej ekonomiky zastaví či spomalí zvyšovanie sadzieb. Žltý kov tak ukončil rok na úrovni tesne nad 1 280 dolármi s necelou dvojpercentnou stratou. Priemyselné kovy klesli o vyše 20 percent agregátne, za čím stojí okrem silnejšieho dolára vädnutie ekonomického rastu Číny.

DEVÍZOVÉ TRHY

Dolár vstupoval do roku 2018 pod tlakom, keď sa zdalo, že zlatovlasý scenár svetovej ekonomiky a ochota podstupovať riziko na trhoch sú neotrasiteľné. Navyše trhy očakávali konvergenciu vývoja menových politík, keď okrem Fedu mala mať azimut zvyšovania sadzieb aj ECB potom, čo tempo rastu ekonomiky eurozóny v roku 2017 dosiahlo dekádne maximá. Aj preto kurz eura voči doláru vystúpil nad 125 dolárových centov.  Slabosť ekonomiky eurozóny, talianske problémy so zostavovaním vlády, milión otáznikov okolo brexitu, ako aj obchodná vojna však prispeli k tomu, že kurz klesol až k 112 dolárovým centom v novembri, aby sa v decembri odrazil k 115 centom, keď je zrejmé, že spomaľovanie svetovej ekonomiky sa dotkne aj USA, ktoré v roku 2019 už nebudú mať luxus forsáže z daňovej reformy, čo znižuje očakávania, ako ďaleko zájde Fed so zvyšovaním sadzieb.