Akciové trhy

Hlavné svetové akciové trhy pokračovali na prelome augusta a septembra v mazaní ziskov z letnej júnovej rely, keď znižovali prospekty jemného pristátia svetovej ekonomiky. Centrálne banky avizovali, že chcú pokračovať ďalej s pomerne dynamickým zvyšovaním úrokových sadzieb, čo posúvalo nahor dlhopisové výnosy, ako aj očakávania terminálnej úrovne sadzieb cyklu sprísňovania menových politík. A to napriek tomu, že zverejňované predstihové makrodáta hovoria o spomaľovaní ekonomickej aktivity, ba v niektorých regiónoch ako Európa pre energetickú krízu a neistoty späté s vojnou na Ukrajine jasne signalizujú kontrakciu. Široký americký index S&P 500 stratil v minulom týždni 3,3 percenta pri poklese paneurópskeho indexu STOXX 600 o 2,4 percenta, pričom rozvíjajúce sa trhy merané indexom MSCI Emerging Markets odovzdali aj pre silnejší dolár necelé tri percentá.

Dlhopisové trhy

Napriek zvýšenej averzii voči riziku rástli štátne dlhopisové výnosy pri rozširovaní rizikových prirážok podnikových bondov, čo bolo reakciou na rast jastrabosti centrálnych bankárov naznačujúcich pokračovanie dynamického uťahovania menovopolitických oprát, a to i v časoch rastu ekonomických protivetrov. 2-ročný americký výnos sa posunul na 14-ročné maximá k 3,4 percenta pri posune 10-ročného výnosu na 3,2 percenta, čo signalizuje rast inverzie americkej výnosovej krivky. Tento jej tvar je pritom pomerne spoľahlivým predstihovým indikátorom príchodu recesie. 10-ročný nemecký výnos takisto postupoval smerom nahor nad 1,5 percenta. Dlhopisové výnosy rastú pri postupnom poklese dlhodobých inflačných očakávaní, čo je pre rizikové aktíva jedno z najhorších prostredí.

Komoditné trhy

Kombinácia vyšších amerických dlhopisových výnosov pri predikciách pokračovania svižného zvyšovania úrokových sadzieb (nielen) Fedu a silného dolára sa pretavila do strát zlata, ktoré sa priblížilo k 1 700-dolárovej úrovni a za minulý týždeň stratilo takmer tri percentá. V defenzíve je aj ropa, kde sa benchmark WTI ponoril hlbšie pod 90 dolárov a Brent je len tesne nad 93 dolármi, čo sú úrovne spred februárového začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď bol v centre pozornosti vädnúci rast dopytu po surovine vzhľadom na spomaľovanie globálneho ekonomického rastu, ako aj v dôsledku ďalších regionálnych koronalockdownov v Číne. Naopak, špekulácie o tom, že OPEC+ zvažuje zníženie ťažby, išli na vedľajšiu koľaj. Benchmarkové ceny nemeckej elektriny a európskeho plynu síce výrazne poklesli zo stratosférických hodnôt v reakcii na vyschýnajúcu likviditu s margin callmi na príslušných trhoch a vzhľadom na správy, že Európska komisia chystá intervenciu, no stále ostávajú extrémne vysoké, nezlučiteľné s tým, aby bol priemysel v Európe konkurencieschopný. To znamená, že mnohé podniky budú odstavovať výrobu alebo aspoň utlmovať aktivitu (alebo tak už urobili, najmä tie z energeticky náročných odvetví). Väčšie účty za energie pritom čakajú aj domácnosti (a to aj pri vládnych zásahoch a reguláciách), čo bude znižovať ich priestor na spotrebu a bude smerovať Európu do recesie.

Devízové trhy

Euro sa obchodovalo väčšinu týždňa voči doláru okolo/pod paritou na 20-ročných minimách, keď ho oslabovala najmä prehlbujúca sa energetická kríza v Európe s drahými dovozmi surovín, čo vymazáva prebytok obchodnej bilancie. Obrovský ponukový energetický šok vyústi s vysokou pravdepodobnosťou do pomerne výraznej recesie eurozóny na konci roka. Krízu môže byť pritom pomerne komplikované rýchlo vyriešiť, špeciálne pri neochote  rázne upraviť zelenú energetickú politiku EÚ a podporovať renesanciu jadrových zdrojov. To značí, že eurozóna môže mať dlhší štrukturálny problém. To je dôvod, prečo ani ostatné jastrabie vyhlásenia centrálnych bankárov eurozóny nevedia výraznejšie podporiť spoločnú menu. Dolár naopak profituje z toho, že americká ekonomika, hoci čelí spomaľovaniu, je predsa len robustnejšia v porovnaní s Európou s výrazne lacnejšími energiami a Fed bude mať priestor zájsť ďalej so zvyšovaním sadzieb ako iné centrálne banky. Navyše, dolár v časoch turbulencií benefituje z postavenia bezpečného prístavu, ktorým sa euro nemá šancu stať vzhľadom na chybnú a krehkú architektúru eurozóny.