Napriek obrovskej rizikovej averzii sa odrazili z dna výnosy bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov, keď sa stali pre investorov výnosovo nezaujímavými. Pod tlakom silného dolára sa nedarilo ani zlatu, ktoré prežilo najhorší týždeň za takmer 30 rokov, keď sa investori snažili speňažiť takmer všetko, len aby pokryli marging cally, predovšetkým na akciách.

Akciové trhy

Akciové trhy majú za sebou jeden z najhorších týždňov v histórii, keď po prvýkrát od roku 1929 zaznamenali v každom dni pohyb o viac ako štyri percentá. Ich krvácanie spustil kolaps cien ropy po tom, čo sa kartel OPEC a jeho partneri nedohodli na obmedzení ťažby a Saudská Arábia vyhlásila Rusku otvorenú cenovú vojnu. K výplachu trhov prispela aj panika okolo akcelerujúceho šírenia koronavírusu vo svete a čoraz prísnejšie reštriktívne opatrenia na jeho zastavenie, ktoré majú za následok zvyšovanie už aj tak veľkých ekonomických strát, čo podkopáva biznis dôveru, spotrebiteľskú dôveru a ústi do obmedzenia produkcie, narušenia dodávateľských sietí a firemnej ziskovej recesie. Stres je navyše o to väčší, že stále nevieme presne odhadnúť, aké veľké spomalenie a ekonomické straty spôsobí vírus. S určitosťou možno povedať, že globálna ekonomika dosiahne záporný rast v prvom kvartáli a pravdepodobne aj v druhom. Negatívna situácia vyvrcholila dvojcifernými stratami vo štvrtok, ktoré hravo prekonali úroveň z poslednej finančnej krízy, a americké akcie zaznamenali najhorší deň od čierneho štvrtka v 1987 a európsky index STOXX 600 vôbec v celej svojej histórii.

Treba však podotknúť, že ešte pred troma týždňami sa akcie v USA aj v Európe nachádzali na historických maximách, s vysoko nadpriemernými valuáciami. Z takejto výšky sa potom o to rýchlejšie padá. Vskutku však treba podotknúť, že medvedí trh, teda pokles o 20 percent, bol dosiahnutý pri amerických akciách najrýchlejšie v histórii, len za 19 dní. V závere týždňa sa situácia rapídne obrátila a americký index S&P 500 zaznamenal najväčší jednodenný zisk od krízy v 2008. Trhy pozitívne prijali opatrenia Fedu aj ECB, ktoré oznámili mimoriadne dodávanie likvidity finančnému sektora. Trhy tiež s radosťou prijali vyhlásenie stavu núdze v USA, ktoré dáva vláde k dispozícii až 50 miliárd dolárov na boj s nákazou. Investori sa spoliehali aj na ďalšiu pomoc zo strany svetových vlád na podporu globálnej ekonomiky. Nemecko ohlásilo najväčší fiškálny stimul od 2. svetovej vojny, keď poskytne firmám neobmedzenú úverovú pomoc. V samom závere týždňa opäť raz prekvapil Fed, ktorý na svojom mimoriadnom zasadnutí zrazil úrokovú sadzbu o jeden percentuálny bod na historické minimum v pásme 0 až 0,25 percenta a začal masívny program nákupu aktív v objeme 700 miliárd dolárov. Sumárne v minulom týždni najsledovanejší akciový index sveta S&P 500 stratil až 8,79 percenta a uzatváral na 2 711 bodoch. Paneurópsky index STOXX Europe 600 stratil až 18,4 percenta a vrátil sa pod 300-bodovú hranicu.

Dlhopisové trhy

Napriek najvyššej panike na trhoch za ostatnú dekádu sa výnosy bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov Spojených štátov a Nemecka odrazili zo svojich rekordných miním, na ktoré spadli začiatkom týždňa, keď začali byť pre investorov výnosovo nezaujímavé a pozitívne reagovali na oznámenie kvantitatívneho uvoľňovania na oboch brehoch Atlantiku. Americký 10-ročný výnos tak opäť atakuje hranicu jedného percenta a nemecký vládny papier s rovnakou splatnosťou sa priblížil k úrovni -0,5 percenta. Napriek určitej korekcii ostávajú kreditné spready naďalej vysoké, keď trhy započítavajú zvýšenú pravdepodobnosť bankrotu vysoko zadlžených firiem.

Komoditné trhy

Zlato spadlo na 1 528 dolárov a zaznamenalo najhorší týždeň od roku 1983, keď investori vyberali prostriedky v snahe zaplátať diery v stratových pozíciách na iných aktívach. Ropa sa v úvode týždňa prepadla voľným pádom o 30 percent k hranici 30 dolárov za barel, čo bol najväčší výkyv od vojny v Perzskom zálive. Bol to dôsledok cenovej vojny medzi Saudskou Arábiou a Ruskom po tom, čo sa nedohodli na ďalšom znížení ťažby ani na predĺžení už existujúcich škrtov. Straty podnietil aj skokovitý nárast produkcie Saudskej Arábie, ku ktorej sa pridalo aj Rusko, a obaja sa v snahe vykryť deficity svojho rozpočtu snažia zabezpečiť si väčší trhový podiel a budú tak zaplavovať už aj tak presýtený trh rekordným množstvom ropy.

Na nálade nepridala ani zhoršená prognóza Medzinárodnej energetickej agentúry, podľa ktorej by mal v tomto roku po prvýkrát po desiatich rokoch klesnúť medziročný dopyt po čiernom zlate. Skorigovať straty pomohol v piatok americký prezident Donald Trump, ktorý požiadal ministerstvo energetiky, aby v snahe podporiť domáce ťažobné spoločnosti nakupovalo komoditu do svojich strategických rezerv. Americká ľahká ropa WTI stratila až 20 percent a dostala sa na 32,97 dolára za barel. Severomorský benchmark, ropa Brent, stratila až 23 percent a klesla tesne pod hranicu 35 dolárov za barel.

Devízové trhy

Na devízovom trhu výrazne posilňoval americký dolár, keď s nadšením prijal konkrétne kroky v boji s koronavírusom, a navyše investori očakávajú, že Spojené štáty, ktoré sú akcieschopnejšie a menej preregulované ako Európa a majú väčšiu fiškálnu kapacitu, sa z problémov dostanú skôr ako EÚ. Výrazne voči doláru tak oslabovalo euro, ktoré drží pod tlakom aj razantný odraz výnosových kriviek amerických dlhopisov a paralyzovanie bežného života na starom kontinente vinou koronavírusu. Libra nedokázala udržať zisky po nečakanom znížení úrokových sadzieb britskou centrálnou bankou o pol percentuálneho bodu, keď sa rast britskej ekonomiky v januári nečakane zastavil, čo negovalo predchádzajúce známky ekonomického oživenia.