Akciové trhy

Hlavné svetové akciové trhy na čele s americkými akciami zaznamenali v minulom týždni výrazné zisky s rastom okolo siedmich percent. A to napriek vzniku najhoršieho možného scenára vývoja prezidentských volieb v Spojených štátoch – teda nejasného tesného súboja demokrata Joea Bidena a úradujúceho republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa (kde do konca obchodného týždňa ešte nebol známy presný výsledok volieb), ktorý sa navyše vyhlásil za víťaza a avizoval, že neuzná svoju porážku a bude sa odvolávať po súdoch. Pritom aj Kongres ostane rozdelený medzi snemovňu, v ktorej budú mať väčšinu naďalej demokrati, a republikánsky senát. Investori si však z tejto situácie vybrali pozitíva a predovšetkým fakt, že demokrati nebudú mať úplnú kontrolu nad krajinou. To znamená, že sa bude len ťažko schvaľovať ich program väčšej regulácie biznisu, vyšších daní a väčšieho prerozdeľovania zdrojov. Trhy pritom očividne očakávajú, že na nutných fiškálnych stimuloch pre ekonomiku sa obe hlavné strany dohodnú, hoci to nejaký čas ešte potrvá. Riziká v podobe rýchlo sa rozširujúceho koronavírusu, ktorý spôsobí spomalenie rastu globálnej ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch pre viaceré reštriktívne opatrenia vlád vrátane lockdownov, boli viac-menej ignorované. Preto široký americký index S&P 500 rástol o 7,3 percenta pri raste paneurópskeho indexu STOXX 600 o 7 percent a emerging trhov meraných indexom MSCI Emerging World o 6,6 percenta.

Dlhopisové trhy

Napriek konštruktívnej nálade na trhoch sa výnosové krivky bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov Spojených štátov či Nemecka posúvali nadol. Trhy začali započítavať, pri naďalej rozpoltenom americkom Kongrese po amerických voľbách, že prijatie štvrtého fiškálneho balíčka v USA nejaký čas potrvá a samotný stimul nemusí byť taký veľký, ako čakal trh ešte pred voľbami, keď predpokladal, že demokrati získajú obe komory plne pod svoju kontrolu. Rovnako pozitívne vplývali na ceny štátnych dlhopisov aj zhoršujúce sa výhľady ekonomického rastu pre šíriacu sa ďalšiu vlnu koronavírusu. Súčasne preto obchodníci začali kalkulovať s ďalšími menovými stimulmi centrálnych bánk. 10-ročný americký výnos klesol na 0,80 percenta, teda o osem bázických bodov. Nemecká „desiatka“ ostala na -0,6 percenta, pričom celá nemecká výnosová krivka je pod nulou. Rizikové prirážky podnikových dlhopisov však výrazne klesali, pri všeobecnom optimizme trhov.

Komoditné trhy

Pokles úročenia štátnych dlhopisov v kombinácii s oslabením dolára a možnou politickou neistotou v USA, keď v závere obchodného týždňa stále neboli známe výsledky amerických prezidentských volieb, dávali palivo zlatu, ktoré sa posunulo cez 1 950-dolárovú métu s týždenným ziskom takmer štyroch percent. Zlatu pomohli aj očakávania, že menová politika centrálnych bánk bude ešte viac uvoľnená, keď sa rast globálnej ekonomiky pri druhej vlne koronavírusu spomaľuje. Ropa síce rástla, keď kopírovala vývoj akciových trhov, a nahor ju ťahali aj klesajúce svetové zásoby, zisky však boli limitované obavami z lockdownov v Európe pre koronavírus a s tým súvisiacim slabším dopytom po palivách. WTI si však stále pripísala 3,8 percenta a končila minulotýždňové obchodovanie na 37,1 dolára pri raste Brentu o 5,3 percenta, ktorý zatváral na 39,5 dolára.

Devízové trhy

Dolár sa v minulom týždni systematicky oslaboval a voči euru klesol až k 119 centom v reakcii na oddiskontovávanie pravdepodobnosti rýchleho a hladkého doručenia veľkých fiškálnych stimulov v USA po tom, čo Kongres ostane rozdelený medzi demokratickú snemovňu a republikánsky senát aj po voľbách, čo stlačilo nadol výnosy amerických dlhopisov. Zelenej bankovke podkopávala nohy aj všeobecná ochota podstupovať riziko. Pád dolára takmer o dve percentá voči košu hlavných svetových mien dodal energiu emerging menám vrátane stredoeurópskych, ktoré získavali voči doláru takmer päť percent a voči euru vyše dve percentá.