Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku dokázali v minulom týždni zo seba opäť raz striasť nervozitu okolo druhej vlny koronavírusu a končiť v ziskoch. Pomohli k tomu aj správy sľubných výsledkov testov vakcíny na COVID-19 spoločnosti Moderna. Navyše na trhoch je záplava likvidity centrálnych bánk, ktorá ich tlačí nahor. Preto im neprekážalo ani zverejnenie série skôr zmiešaných makrodát z USA či Nemecka a rovnako vlažný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Celkovo sa pohybujú pri hornej hranici ostatného obchodného pásma tesne pod historickými rekordmi. Široký americký index S&P 500 si v minulom týždni polepšil o 1,3 percenta pri raste bluechipsového indexu Dow Jones o 2,3 percenta. Technologické akcie prešli korekciou po masívnom raste v predchádzajúcich týždňoch a index Nasdaq Composite klesol o 1,1 percenta. Európskym akciám sa takisto darilo a široký paneurópsky index STOXX 600 si polepšil o 1,6 percenta.

Dlhopisové trhy

Napriek pokračovaniu rely na akciových trhoch výnosy amerických a nemeckých štátnych dlhopisov ako bezpečných prístavov len stagnovali na nízkych úrovniach, keď sa zvyšujú obavy, že súčasné tempo odrazu ekonomickej aktivity po koronavíruse nemusí byť udržané, najmä keď niektoré regióny, špeciálne v Spojených štátoch, musia opätovne sprísňovať reštrikcie na spomalenie šírenia vírusu pri náznakoch príchodu jeho druhej vlny. Navyše vysávače centrálnych bánk vo forme kvantitatívnych uvoľnení nedovolia výnosom výraznejšie sa odraziť. A napokon, hoci makrodáta v ostatných dňoch signalizujú odraz ekonomickej aktivity, no tempo zlepšovania sa zo dna koronavírusu sa akoby spomaľuje. 10-ročný americký výnos sa ostal pohybovať tesne nad 0,6 percenta, nemecký s rovnakou splatnosťou okolo -0,45 percenta. Ochota podstupovať riziko sa však premietla do 0,5- až 1-percentného rastu indexov podnikových dlhopisov v investičnom aj špekulatívnom ratingu.

Komoditné trhy

Zlato rástlo už šiesty týždeň po sebe a posunulo sa na deväťročné maximá nad 1 800 dolárov, keď ho podporujú negatívne reálne úrokové sadzby, tlačenie peňazí centrálnymi bankami a nafukovanie ich bilancií, neistota týkajúca sa oživovania globálnej ekonomiky pri riziku druhej vlny koronavírusu, ako aj oslabovanie dolára. Žltému kovu pomáha aj eskalácia politického napätia medzi USA a Čínou okolo Hongkongu. Ceny ropy WTI ostali nad 40-dolárovou métou a Brentu okolo 43 dolárov. Na jednej strane sa síce OPEC+ dohodol na znížení obmedzení ťažby od augusta z 9,6 na 7,7 milióna barelov denne a Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Kuvajt ukončili dobrovoľné zníženie ťažby o dodatočných 1,2 milióna barelov. No na druhej strane, reálne bude ťažba navýšená výrazne menej ako agregátnych 3,1 milióna barelov. A to preto, že mnohé krajiny na čele s Irakom musia urobiť kompenzácie pre nedodržiavanie compliance v minulých mesiacoch, navyše aj líbyjské navýšenie ťažby bude posunuté na neskôr. A k tomu je potrebné pripočítať fakt, že Moskva aj Rijád vyhlásili, že zvýšenú ťažbu nebudú exportovať, ale spotrebujú na domácom trhu. Navyše dopyt po surovine je už na 90 percentách spred pandémie koronavírusu. Posun ceny nahor bude však limitovaný vysokým stavom zásob a obavami z príchodu druhej vlny COVIDu-19.

Devízové trhy

Dolár sa oslaboval voči košu hlavných svetových mien a voči euru klesol na štvormesačné minimá k 114 centom, keď spoločnej mene pomáhala nádej, že lídri EÚ sa dohodnú na zriadení záchranného fondu v objeme 750 miliárd EUR na oživenie ekonomiky spoločenstva po kríze. Z krátkodobého hľadiska je trhmi viac prerozdeľovania peňazí zo zodpovedného severu k nekonkurencieschopnému juhu pri mutualizácii dlhu vnímané ako pozitívum, lebo znižuje pravdepodobnosť bankrotov krajín ako Taliansko, stále tretej najväčšej ekonomiky únie.