V kníhkupectvách nájdete celé jedno oddelenie, kde sú pyramídy kníh snažiace sa odpovedať na úvodné otázky. Spoločenské a ekonomické časopisy vám ponúkajú vždy niekoľko tipov, ako dosiahnuť vaše ciele. Vzdelávacie agentúry pre vás organizujú pobyty v táboroch, kde sa naučíte správne myslieť a reagovať na prekážky, ktoré vás stretnú na ceste k životnému úspechu...

Neskromne poviem, že som prečítal desiatky kníh o úspechu a takmer ani jedna mi nepovedala nič nové, čo by som nevedel už zo štúdia histórie. Dobre, napríklad Čierna labuť od Nassima Nicholasa Taleba mi niečo dala, minimálne malú inšpiráciu k tomuto článku, ale takéto príklady spočítam na prstoch jednej ruky.

Čo je to úspech?

 

Keltský panovník sa vzdáva Caesarovi (Lionel Royer)
Keltský panovník sa vzdáva Caesarovi (Lionel Royer)

Skôr, ako začnem hovoriť o úspechu dvoch výrazných osobností staroveku, musím tému definovať. Čo je to vlastne úspech? Na túto otázku asi každý z vás odpovie inak. Pre niekoho je to dobré miesto v banke, pre iného výchova piatich detí atď. Vo všeobecnosti by sme mohli povedať, že je to niečo, čo spoločnosť akceptuje ako niečo dôležité a prestížne; zároveň úspech prináša svojim nositeľom isté materiálne alebo nemateriálne výhody.

Samozrejme, aj pri takejto definícii musíme byť opatrní, pretože nás môžu pomýliť rôzne obskúrne celebrity. Nie, členstvo v chlapčenskej kapele alebo víťazstvo v x-tom kole speváckej súťaže ešte neznamená úspech. Pardon, je to úspech, ale dramaturgov a manažérov takýchto skupín alebo akcií.

V rôznych médiách radia rôzni poprední manažéri, podnikatelia alebo finančníci rôzne kroky na dosiahnutie úspechu. Musíte byť asertívni, drzí, milovať riziko a mať správne vzdelanie, aby vaše meno mohlo byť naveky vryté do pamäti potomkov.

Lenže pri väčšine týchto rád sa stretávame so zásadným problémom, analyzujú sa len tí naozaj úspešní. Otázka je však komplexnejšia. Trúfnem si povedať, že rovnaké schopnosti by sme našli aj u neznámych ľudí, ktorí úspešní nikdy neboli.

Ak chceme definovať cestu k úspechu, musíme skúmať skôr cintoríny, kde ležia tí, čo to nezvládli. Na cintorínoch je veľa ľudí, ktorí boli odvážni, radi riskovali, prípadne mali aj správne vzdelanie, ale poznáte ich? Tak čo je skutočnou príčinou úspechu?

Alexander Veľký a Caesar

 

Zavraždenie Caesara (Vincenzo Camuccini)
Zavraždenie Caesara (Vincenzo Camuccini)

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim pozrieť na úspech cez životy historických osobností. Vybral som dve každému známe. Pochádzajú z rovnakého obdobia a nemožno pochybovať, že boli úspešní. Samozrejme, nesmieme sa na ich úspech pozerať zrakom 21. storočia, preto im nemôžeme vyčítať, že ho získali na vojenskom poli. Kariéra vo vojenstve sa v staroveku chápala ako prestížna záležitosť. Vybral som macedónskeho kráľa Alexandra Veľkého a rímskeho diktátora Gaia Iulia Caesara.

Obaja sú istým spôsobom podobní. Slávu a úspech dosiahli v rovnakých oblastiach – vo vojenstve a v politike. Obaja mali približne rovnakú štartovaciu čiaru, hoci Alexander predsa len o čosi lepšiu, lebo ak pochádzate z kráľovskej rodiny a vaším učiteľom je Aristoteles, musí sa to prejaviť.

Obom doba priala, zdalo by sa dokonca, že bola nachystaná priamo pre nich. Alexander Veľký aj Caesar sa museli vyrovnať s rovnako schopnou konkurenciou. Ich životy boli v mnohom rovnaké. Nie som prvý, kto si všimol túto podobnosť. Už veľký grécky historik Plutarchos napísal ich životopisy vedľa seba.

Zdá sa, že aj Alexander, aj Caesar mali približne rovnaké schopnosti: strategické myslenie, výbornú pamäť, odvahu a schopnosť riskovať. Dokonca vraj mali spoločné tiež negatívum, obaja pravdepodobne trpeli epilepsiou. Aj keď v staroveku sa to považovalo skôr za dobré znamenie a znak priazne bohov.

V ich životopisoch však existuje jeden zásadný rozdiel – Alexander bol úspešný pomerne skoro, zatiaľ čo Caesar si na nesmrteľnú slávu musel počkať. V čom bol rozdiel?

Dieťa šťasteny

Alexander Veľký
Alexander Veľký

Alexander v roku 336 pred Kr. zdedil po svojom otcovi Filipovi II. macedónsky trón. V roku 334 pred Kr. dosiahol svoje prvé víťazstvo proti Perzskej ríši. Zomrel v roku 323 pred Kr. vo veku 33 rokov. V tom čase bol vládcom najväčšej ríše svojich čias. Rozkladala sa od Grécka a Macedónie až k úpätiam Himalájí.

Ako to dosiahol? Alexander pochádzal z kráľovskej rodiny, zásluhou čoho získal patričné vzdelanie a výcvik. Jeho otec Filip II. mu zanechal stabilnú a prosperujúcu ríšu s dobre vycvičenou a vyzbrojenou armádou. Napriek tomu si Alexander odhryzol až príliš veľké „sústo“. Útok na Perzskú ríšu bol aj na vtedajšie pomery skoro na úrovni šialenstva.

Možno to bol naozaj zvláštny druh bláznovstva, ktorý nútil Alexandra hľadať koniec sveta, tak ako mu o ňom rozprával jeho učiteľ Aristoteles. Lenže prečo bol taký úspešný? Mnohí historici vám odpovedia – lebo bol génius, vynikajúci stratég a obľúbený vojvodca. Áno, to všetko je pravda. Skutočný dôvod jeho úspechu je však jednoduchší – šťastie.

Napríklad najschopnejší veliteľ v perzských službách Grék Memmón Rhodský zomrel prirodzenou smrťou skôr, ako stačil presadiť novú taktiku, ktorá by Alexandra pravdepodobne zastavila. Macedónsky vojvodca totiž nebol pánom na mori, Peržanom stačilo vyplávať a vylodiť sa vo vojvodcovej domovine. Táto skutočnosť by ho určite prinútila k návratu a ktovie, ako by sa to skončilo.

Takisto bol Alexander niekoľkokrát zranený a život mu veľa ráz zachránili v poslednej chvíli. Niežeby nebol schopným veliteľom, ale šťastena často sadala na jeho plecia. Nakoniec ho však tak isto opustila, a ak by nezomrel v mladom veku, možno by bol jeho úspech ešte výraznejší.

Človeka nemožno poraziť, iba zničiť

Gaius Iulius Caesar
Gaius Iulius Caesar

Naproti tomu mladý Caesar to nemal až také jednoduché. Napriek dobrému pôvodu sa v pomerne mladom veku ocitol v nemilosti rímskeho diktátora Lucia Cornelia Sullu. Dokonca bol na tzv. proskripčných zoznamoch, podľa ktorých ho mohol ktokoľvek beztrestne zabiť. Mimochodom, bol to práve Sulla, ktorý predpovedal, že tento vzdorovitý mladík raz rozvráti Rímsku republiku v základoch.

Ani ďalej v živote sa Caesarova kariéra nevyvíjala bez komplikácií. Dokonca ho zajali piráti. Jeho dlhy boli až legendárne, a keď sa konečne stal správcom v provincii Hispánia (ležala na území dnešného Španielska), jeho veritelia ho z Ríma nechceli pustiť preč.

Gaius Iulius nemal Alexandrovo šťastie. Mal s ním však spoločnú ešte jednu dôležitú vlastnosť – pevnú vôľu. Áno, jeho schopnosť otriasť sa po porážke by mohla byť priam legendárna. Vojna sa vyhráva vôľou a tej mal Caesar naozaj dosť. Bol živým dôkazom myšlienky, že človeka nemožno poraziť, iba zničiť.

Neskôr sa spojil s ďalšími dvomi schopnými osobami Ríma – s najbohatším mužom staroveku Crassom a so slávnym vojvodcom Pompeiom Veľkým. Práve nad Pompeiom neskôr zvíťazil v občianskej vojne. Neobmedzeným pánom Ríma sa stal až vo veku okolo 55 rokov, dovtedy si užil život plný strasti a odriekania. Nakoniec však šťastie pomohlo aj jemu.

Za Alexandrov úspech môže šťastie, za Caesarov tiež. Rozdiel je však v tom, že Gaius Iulius si ho musel vybojovať. Niežeby Alexandrova hviezda stúpala priamo, ale predsa len mal šťastie skôr.

„Úspešní motivátori“ ľudských životov moje zistenie určite vysmejú, ale takéto historické príklady nájdete aj sami. Možno bude lepšie pred čítaním kníh o „čejsi“ ceste alebo o „čejsi“ metóde uprednostniť Plutarchove životopisy alebo Caesarove zápisky, poradia viac.

Ak chcete byť úspešní, potrebujete mať v prvom rade šťastie. Kedy však príde, vám nikto nepovie. Zatiaľ čo budete čakať na šťastie, musíte ďalej bojovať. Keď sa podrobne pozriete na životy úspešných jedincov, zistíte, že veľa ráz si svoj triumf museli vydrieť. Napríklad významní finančníci kupovali akcie ako podomoví obchodníci z domu do domu, úspešný majiteľ e-shopu na začiatku dennodenne niesol vybavené objednávky na poštu na vlastných „bedrách“.

Pevná vôľa je jediné, čím môžete svoju cestu k úspechu a k sláve ovplyvniť. Minimálne preto, aby ste zostali v hre o šťastie. Louis Pasteur povedal, že šťastie praje pripraveným. Ja dodám, že úspech (šťastie) je len muška malá a z času na čas hádam pristane aj na vás.

Foto: Warner Bros., Wikimedia Commons