Podobizeň Edmonda de Belamy stvoril francúzsky umelecký kolektív Obvious pomocov počítačového algoritmu. Generatívna sieť sa naučila vytvoriť dielo na základe rozsiahlej databázy 15 000 slávnych portrétov z histórie umenia. Umelá inteligencia tak zvládla oklamať aj test, ktorý zisťuje, či obraz vytvoril človek alebo stroj. Víac o tomto diele si môžete prečítať v tomto článku

Tento prvý portrét signovaný zápisom algoritmu, ktorý dielo vytvoril, 𝒎𝒊𝒏𝑮 𝒎𝒂𝒙𝑫 𝔼𝒙 [𝒍𝒐𝒈(𝑫 (𝒙))] + 𝔼𝒛 [𝒍𝒐𝒈(𝟏 − 𝑫(𝑮(𝒛)))] sa rozhodla priekopnicky do svojej aukcie zaradiť ako prvá z velkých aukčních siení Christie’s. A oplatilo sa jej to. Pôvodná odhadovaná hodnota, ktorej dielo na aukcii mohlo dosiahnuť, bolo 7 000 až 10 000 amerických dolárov. Nakoniec sa po neobyčajne dlhom zápase, ktorý trval viac ako šesť minút, čiastka, ktorú bol kupca ochotný za dielo zaplatit, vyšplhala až na 350 000 dolárov. To tvorí s aukčnou prirážkou čiastku 432 500 dolárov, čo je o 4325 percent viac, ako bol najvyšší odhad.

O dielo malo na aukcii v New Yorku na začiatku záujem niekoľko dražiteľov. Keď sa však suma vyšplhala na čiastku 200 000 dolárov, zostali už iba dvaja záujemci. Zápas však trval ešte nejakú dobu, kým anonýmny telefonický dražiteľ aukciu na diaľku vyhral.

Portrét člena fiktívnej rodiny Belamy bol v aukcii umiestnený medzi takých súčasných umeleckých velikánov, ako sú Christo, Jeff Koons, alebo Banksy. Pritom sa stal druhou najdrahšiou položkou aukcie hneď po desiatich tlačoch z roku 1981 od Andyho Warhola s názvom Mýty, ktoré sa predali za 780 500 dolárov.

/data/MediaLibrary/articles/14291/portret-edmunda-de-belamy-02-zdroj-christies.jpgzdroj: Christie´s

Ako sa o diele a ambíciach umelecko-technologického kolektívu Obvious Christie‘s dozvedelo? Richard Lloyd, riaditeľ oddelenia tlače a reprodukcií, ktoré dražbu usporadúvalo, si na internete prečítal o predaji jedného portrétu z rodiny Belamy významnému zberaťelovi za 10 000 eur a téma ho zaujalo natoľko, že Obvious oslovil, aby sa s ďalším členom rodiny Belamy zúčastnili nadchádzajúcej aukcie. „Christie’s neustále zostáva v súlade so zmenami na umeleckom trhu, ktoré reflektujú to, aký môže mať technológia vplyv na tvorbu a odbyt umenia,“ vysvetlil Richard Lloyd svoj odvážny výber.

Kam po tejto udalosti bude smerovať umenie? Bude táto tendencia zapojovať umelú inteligencou aj do kreatívnych oblastí, ktoré až doteraz patrili okrem experimentálních pokusov iba človeku, pokračovať a rozširovať sa? Alebo išlo iba o ojedinelú senzáciu, pretože sa jednalo o prvé dielo tohoto formátu dostupné na aukcii? Uvidíme. Kritici nielen v umení sa rozdelujú na dva tábory. Jedni veria, že budúcnosť bude patriť umelej inteligencii, druhí však upozorňujú na to, že celý poprask okolo tejto udalosti je predčasný a vysoký záujem o toto dielo aj s ním súvisiace téma je skôr motivovaný špekuláciami a snahou napredovať v inováciách, ktoré môžu mať aj zaujímavý investíčny potenciál. 

V rozhovore pre The Washington Post deväťnásť ročný umelec Robbie Barrat využívajúci ku svojim dielam možnosti umelej inteligencie poukázal na to, že počin skupiny Obvious nie je taký ojedinelý ani výnimočný. „Umelci už od roku 2015 pracujú s takými istými generatívnymi sieťami s nízkym rozlíšením," povedal a dodal, že keď mal 17 rokov, stál za projektom, ktorý ku vzniku umeleckého diela používal rovnaký typ neurónovej siete a podobný súbor údajov, ako autori Portrétu Edmonda de Belamy. Vtedy sa Barrat snažil naučiť umelú inteligenciu zložiť rapovú pieseň na základe databáze 6000 textov od Kanyeho Westa. Neskôr umelú inteligenciu naučil kresliť krajiny a akty podľa tisícov volne dostupných obrazov na internete. Súbor kódov, ktoré sa opierajúc sa o databázu vedia učiť aj umeleckému „cíteniu“, potom Barrat nahral na volne dostupnú platformu GitHub, aby s ním mohli experimentovať aj ďalší záujemci. Medzi nimi boli aj členovia Obvious. „Nikto v oblasti umelej inteligencie, ani v umeleckej sfére naozaj nepovažuje uskupenie Obvious za umelcov - sú to skôr marketéri," myslí si Barrat.

/data/MediaLibrary/articles/14291/portret-edmunda-de-belamy-zdroj-christies.jpegzdroj: Christie´s

Hugo Caselles-Dupré, člen skupiny Obvious, však uvádza, že sa uskupenie považuje za umelecké preto, že ich zaujíma na týchto experimentoch najmä filozofický prístup k otázkam a k problémom súvisiacim s počítačovými algoritmami a s umelou inteligenciou. „Môže byť umelá inteligencia kreatívna?“ položili si otázku členovia Obvious. „Ak áno, potom je počítačový algoritmus najbližšie k tvorivosti ľudskej mysli.“ A potom stojí za to vyskúšať, čo všetko dokáže, myslia si Obvious a umelecký trh im teraz dal za pravdu. Uvidíme, či sa tento trend potvrdí aj niekedy nabudúce. A kedy a kde to nabudúce bude.

Zatiaľ sa s touto situáciou nevyrovnal ani umelecký trh, ani umelci využívajúci počítačové algoritmy. V rozhovore pre Jasona Baileyho z Artnome Caselles-Dupré uviedol: „Musím byť k tebe úprimný. Úplne sme stratili kontrolu nad tým, ako o nás tlač hovorí. Sme uprostred búrky a veľa falošných informácií je spojovaných s našim menom. V skutočnosti sme teraz v depresii, pretože vidíme, ako nás momentálne celé spoločenstvo umenia využívajúce umelú inteligenciu nenávidí. A pritom sme chceli na začiatku iba vytvoriť tento zábavný projekt, pretože proste milujeme strojové učenie...“.