Na konte mal takmer stovku filmov, ktoré nakrútil počas 70 rokov trvajúcej kariéry. Začal pritom pomerne neskoro, až ako 30-ročný. Hercom však chcel byť odmalička a nikdy sa nevzdával. Stal sa vzorom pre chudobných ľudí, pretože sa vypracoval sám a splnil si americký sen.

Pochádzal z rodiny židovských imigrantov z dnešného Bieloruska. Narodil sa v roku 1916 ako Issur Danielovitch v meste Amsterdam v štáte New York. Mal šesť sestier a jeho otec sa živil ako handrár – zbieral a vykupoval staré haraburdie, ktoré opravoval a ďalej predával. Vo svojej autobiografii o tom neskôr Kirk napísal: „Naša štvrť bola veľmi chudobná, no handrár bol v nej najchudobnejší. Stál na najnižšej priečke spoločenského rebríčka. A ja som bol handrárov syn.“

Prvý potlesk

V rodine sa rozprávali iba v jidiš a kým nezačal chodiť do škôlky, nevedel vôbec po anglicky. Rýchlo sa tam však naučil a čoskoro už prednášal básničky. Keď recitoval na pódiu a ostatní mu tlieskali a on sa klaňal publiku, vtedy si prvýkrát uvedomil, že chce byť hercom. Ešte pred vojnou si legálne zmenil meno na Kirk Douglas a prihlásil sa na filmovú akadémiu. V roku 1942 sa oženil so spolužiačkou Diane Dill, s ktorou mal synov Michaela a Joela. Narukoval však do vojny a slúžil v americkom námorníctve. V roku 1951 sa s Diane rozviedli. Kirk neskôr povedal, že si obaja uvedomili, že pre seba nie sú určení. Ich vzťah v začiatkoch poháňal najmä strach z toho, že je vo vojne a môže umrieť. Neskôr ochladol, no ostali priateľmi do konca života a viackrát spolu hrali vo filme.

Šampión a Spartakus

V roku 1946 si Kirk zahral prvú vedľajšiu rolu. Prelom prišiel v roku 1949 s hlavnou rolou v boxerskom filme Šampión. Za tú bol nominovaný aj na Oscara. Nominovali ho ešte dvakrát, no zlatú sošku nezískal. Oscara dostal až neskôr za celoživotné dielo. Z jeho ďalších veľkých filmov spomeňme Túžba po živote, v ktorom hral Vincenta van Gogha, Prestrelka pri O.K. Corrale, Vikingovia či Spartakus. To bola jeho životná rola. Vo filme zároveň zaznela prvá hollywoodska hláška, ktorá zľudovela a často sa v USA používa dodnes. Keď na konci rímsky generál vyzýva zajatých otrokov, aby prezradili, ktorý z nich je Spartakus, a vyhli sa tak ukrižovaniu, všetci otroci sa postavia a zakričia: „Ja som Spartakus!“

Najprv ho odmietla

Kirk Douglas bol tiež veľký zvodca – a to nielen na plátne, ale aj v reálnom živote. Táto povesť ho prenasledovala aj do Paríža, kam prišiel v roku 1953 nakrúcať. Fotografi ho prichytili zakaždým s nejakou inou kráskou a tlač ho prezývala „Le Brute Cheri“ – Brutálny miláčik. Chcel si vylepšiť povesť a najať niekoho, aby mu robil PR. Oslovil Anne Buydens, ktorá bola pôvodom Nemka, no už dlho žila vo Francúzsku. Tá však ponuku na prácu odmietla. Chcel ju presvedčiť na večeri, no aj pozvanie odmietla. Na to Kirk nebol zvyknutý, a tak chcel vedieť dôvody. Anne nakoniec súhlasila, že preňho bude pracovať – pod podmienkou, že komunikovať budú striktne profesionálne. Kirk usúdil, že u tejto ženy nemá šancu, a tak sa začali rozprávať. Dlho rozprávať. No a v máji 1954 mali svadbu a ostali spolu 65 rokov až do jeho smrti. On mal síce aféry aj potom a Anne o nich vedela, ale manželstvo vydržalo.

Narodili sa im ďalší dvaja synovia, Peter a Eric. Všetci Douglasovci išli v otcových šľapajach, dvaja sa stali hercami a dvaja filmovými producentmi. Najznámejší je syn Michael Douglas, ktorý si vybudoval vlastnú úspešnú hereckú kariéru. Eric, žiaľ, už nežije – v roku 2004 sa predávkoval drogami.

Napriek tomu, že mali rôzne matky, všetci bratia spolu dobre vychádzali a aj Anne mala rovnako rada všetkých Kirkových synov. Po jeho smrti Michael vydal vyhlásenie za celú rodinu. „Pre svet bol legendou, hercom zo zlatej éry filmov. Pre mňa a mojich bratov Joela a Petra bol jednoducho ockom. Pre Catherine bol skvelým svokrom. Pre vnúčatá a pravnúčatá bol milujúcim dedkom a pre manželku Anne bol skvelým manželom. Na posledných narodeninách som mu povedal slová, ktoré budú navždy platiť: Ocko, veľmi ťa milujem a vždy budem hrdý na to, že som tvoj syn,“ napísal Michael Douglas.