Veľa odborníkov v súčasnosti verí, že budúcnosť trhu s umením silno ovplyvní tzv. tokenizácia. Pomocou blockchainových technológií si tak budú môcť investori zakúpiť iba časť umeleckého diela alebo celej zbierky. Mohla by tak vzniknúť kvitnúca oblasť frakčného vlastníctva umenia, do ktorej by sa mohlo zrazu zapojiť oveľa väčšie množstvo aj drobných investorov. Narušilo by to tak súčasný systém globálneho trhu s umením, do ktorého je zapojená najmä trieda najbohatších ľudí sveta. Tokeny a využitie blockchainu by do budúcnosti mohli byť aj dôležitým pomocníkom pri crowdfundingu a fundraisingu umeleckých projektov. Týmto spôsobom financovania by tak investori mohli tieto projekty vlastniť úplne alebo len podielovo. Čo sa teda týka zmeny v oblasti zbierania a investícií do umenia, dá sa v súčasnosti prirovnať k akejsi viacdimenzionálnej aktivite. Francúzsky filozof Pierre Bourdieu v minulosti rozlíšil tri základné formy kapitálu – ekonomický, sociálny a kultúrny. V súčasnosti sa však zdá, že vplyvom rôznych nových možností a trendov sa tieto druhy kapitálu začínajú postupne prelínať a súčasní zberatelia, skôr ako by sa zameriavali iba na niektorý z nich, si začínajú lepšie uvedomovať ich vzájomné prepojenie a synergie.

Technológie v spojitosti s umením sa tak stávajú aj čím ďalej, tým zaujímavejšou podnikateľskou príležitosťou. V posledných ôsmich rokoch ArtTech startupy získali od investorov viac ako 600 miliónov dolárov. 50 % týchto investícií išlo smerom ku transakčným typom biznisov, 25 % získali firmy zamerané na objavy v oblasti umenia, 15 % z celkovej sumy investícií sa podarilo získať startupom zameraným na správu logistiky a umeleckých zbierok a 10 % spoločnostiam, ktoré sa venujú dátam s trhom s umením, predikcii a správe portfólií. Novovznikajúca vrstva umelecko-technologických startupov sa aktuálne čoraz viac sústreďuje na periférne biznisové segmenty, ako je poistenie, logistika, vznik kontraktov, právne služby, správa depozitárov, analýza dát, vzdelávanie v tejto oblasti alebo aj objavovanie perspektívnych umeleckých talentov. Na základe tohto trendu podľa výskumu spoločnosti Deloitte čím ďalej, tým väčšie množstvo profesionálov v oblasti umenia, wealth manažérov, ale aj zberateľov verí, že technológie budú svet umenia a jeho trhu ovplyvňovať v rastúcej miere a pomôžu tak aj zvýšeniu transparentnosti a dohľadu nad dodržiavaním regulatívy.

Súčasné umenie, svetový trh s umením, ale aj ďalšie oblasti podnikania aktuálne smeruje rastúca túžba po investíciách, ktoré budú mať tzv. social impact a ktoré budú okrem zaujímavého výnosu prinášať aj spoločenský úžitok. To vidia aj wealth manažéri veľkých zahraničných privátnych bánk, preto 28 percent z nich tvrdí, že produkty investovania so spoločensky prospešným potenciálom, medzi ktoré patrí aj podpora umenia a kultúry, budú v budúcich rokoch pre ich klientov čoraz viac relevantnou a zaujímavou ponukou. To potvrdzuje aj 65 percent respondentov z radov zberateľov, ktorí v prieskume uviedli, že služby v oblasti umenia a filantropie sa pre nich stávajú veľmi relevantnou možnosťou, ktorú uvítajú pri ponuke správy svojho portfólia.

Tento čiastočne filantropický prístup k investíciám súvisí aj s postupným prelievaním majetku na novú generáciu. Pre tú začína byť pozitívny sociálny dosah jednou z primárnych požiadaviek, ktoré od svojich aktív očakávajú. Na základe tohto posunu v rozmýšľaní je možné v posledných troch rokoch vysledovať významné investície napríklad do kultúrnej infraštruktúry. Jednou z hlavných motivácií developerov k týmto krokom je viera v to, že kvalitná infraštruktúra v oblasti umenia a kultúry môže významne redefinovať charakter daného miesta. Táto investícia so spoločensky prospešným dosahom je potom vykompenzovaná zvýšením hodnoty okolitých rezidenčných a komerčných nehnuteľností a zhodnotením investície do nich. To, že kultúrne prostredie má vplyv na subjektívne vnímanú vyššiu kvalitu života, potvrdzuje aj britská štúdia, o ktorej si môžete prečítať v tomto článku: https://www.jet.sk/news/view/kulturny-program-ako-cesta-k-spokojnejsiemu-zivotu.