Nízke výnosy amerických štátnych dlhopisov pri uvoľňovaní menovej politiky a prostredie finančnej represie, kde je nominálne úročenie nižšie ako inflácia, prispievajú k tomu, že zlato sa systematicky ostatné dva roky posúvalo nahor a aktuálne sa konsoliduje tesne pod 1 800-dolárovou hranicou v blízkosti osemročných miním.

Neistota spätá s tým, aká rýchla a robustná bude ekonomická obnova po odznievaní koronavírusu, len prispieva k tlakom na rast cien zlata. Najmä keď medzi investormi rastie presvedčenie, že akomodatívna menová politika a kvantitatívne uvoľňovanie, a teda aj nízke úrokové sadzby tu budú pomerne dlhé obdobie. Už len preto, že vlády potrebujú na udržateľnosť vysokých štátnych dlhov, ku ktorých nárastu v ostatnom čase prispelo financovanie fiškálnych koronastimulov, pomoc takzvaných nezávislých centrálnych bánk. Inak povedané, rastú očakávania, že budú monetizované. Navyše, po dne koronakrízy príde reflácia a reálne úrokové sadzby by sa tak mali posunúť na ešte nižšie úrovne.

Zlato v súčasnosti potvrdzuje svoje postavenie históriou overeného bezpečného prístavu, pretože ho neohrozujú bankroty štátov, vojny či aktuálny rast menovej zásoby.

Už pred 2 600 rokmi, za vlády babylonského kráľa Nabuchonodozora, sa uvádzalo, že kúpna sila jednej unce zlata bola približne 350 bochníkov chleba. A zlato si ju s určitými výkyvmi v podstate drží dodnes.

Kým pred 100 rokmi stála jedna unca zlata asi 20 dolárov a dnes stojí rádovo 90-násobne viac, možno si za ňu kúpiť ten istý kôš tovarov a služieb. Z opačného pohľadu možno povedať, že hodnota zlata vôbec nenarástla a bola konštantná, len peniaze ju systematicky strácajú.

Žltý kov má nezastupiteľnú úlohu v portfóliu, keď pôsobí ako ochrana pred infláciou a dobrý diverzifikátor portfólia, keď vyhladzuje výkyvy hodnoty majetku. Nemalo by chýbať v majetku žiadneho zodpovedného investora.

Graf: Korelácia ceny zlata a reálneho 10-ročného výnosu amerických štátnych dlhopisov

/data/MediaLibrary/articles/17657/graf.jpg

Zdroj: J&T Banka na základe dát Bloombergu.