Neortodoxný ekonóm Steven D. Levitt a voľnomyšlienkarský novinár Stephen J. Dubner to znova dokázali! Autori známych kníh Freakonomics a Superfreakonomics opäť napísali „bestseller“. Ich najnovšie dielo sa volá – Mysli ako freak.

Kúzelníci majú väčší strach z detí medzi divákmi ako z vedcov, pretože práve ony môžu skôr odhaliť ich triky než dospelí intelektuáli.

Slovo freak v angličtine znamená: bizarný, neobvyklý, mimoriadny, extrémny alebo fanatik, nadšenec, blázon. Môžeme freak prekladať adjektívom alebo substantívom, ale vždy znamená zmenu. Autori sa snažia ukázať na množstve drobných príkladoch, ako rozmýšľame a ako sa rozhodujeme. Práve správne rozhodovanie je kľúčom k úspechu, nech už si pod ním predstavujeme čokoľvek.

Rozmýšľať ako dieťa

/data/MediaLibrary/articles/6025/mysli-ako-freak-kniha.jpgFoto: premedia.skSlovenské vydanie knihy Mysli ako "freak"Na množstve príkladov autori dokazujú, že sa vlastne rozhodujeme na základe mentality stáda. Ako príklad môžeme uviesť jav, ktorý súvisí s prebiehajúcimi majstrovstvami sveta vo futbale: Ak kopete jedenástku, mali by ste byť najúspešnejší, ak by ste vpálili loptu do stredu brány. Všetci fanúšikovia, futbalisti alebo tréneri považujú takúto strelu za nevydarenú, preto hráči radšej strieľajú loptu do strán, tam je však väčšie riziko, že ju brankár chytí. Darmo, Antonín Panenka bol futbalový génius, keď vo finále Majstrovstiev Európy 1976 kopol víťaznú jedenástku do stredu brány.

Podobný prípad nám poskytuje víno. Ak je nápoj drahší, spoločnosť ho automaticky považuje za lepší. Pri slepých testoch vína sa však dokázalo, že nie vždy to musí byť tak, dokonca aj odborníci vysoko hodnotili vína, ktoré stáli menej. Samozrejme, slovenské škatuľové víno, ani nápoj v plastovej fľaške značky „château de Tesco“ skúšku neabsolvovali... Ako vám takéto pokusy pomôžu k úspechu? Nútia vás zamyslieť sa nad vecou, ísť k jej koreňom.

Autori radia v niektorých prípadoch rozhodovania rozmýšľať ako dieťa, pretože v tomto veku sme nemali ešte dostatočné spoločenské zábrany v uvažovaní. Napríklad kúzelníci majú väčší strach z detí medzi divákmi ako z vedcov, pretože práve ony môžu skôr odhaliť ich triky než dospelí intelektuáli. Nebolo by takéto myslenie ideálne v marketingu?

Keď už však prijmete zásadné rozhodnutie, ako presvedčiť ľudí, že práve to naše rozhodnutie je to správne? Prípadne naopak, ako sa dopátrať, či niekto vraví pravdu? V takej situácii autori odporúčajú nastaviť podmienky tak, aby sa pravda odhalila sama. Každý pozná príbeh o Šalamúnovi a o dvoch ženách, ktoré sa hádali o dieťa. Kráľ Židov chcel dieťa rozdeliť na dve časti; žena, ktorá sa radšej bábätka vzdala, bola jeho skutočná matka. Pravda „sa prezradila“ sama.

Prečo hudobníci nechcú hnedé lentilky?

Podobne, hoci zdanlivo značne excentricky, odhaľoval pravdu spevák zo skupiny Van Halen. Skupina potrebovala počas vystúpení vybudovať komplikovanú koncertnú scénu, lenže ako zaistiť, aby usporiadatelia všetko urobili dôkladne? Spevák David Lee Roth vymyslel malú fintu, ako zistiť dôslednosť organizátorov koncertu. Na záver v zmluve o vystúpení, v častiach o občerstvení, doplnil podmienku, že pre kapelu musia byť nachystané lentilky M & M, ale v žiadnom prípade medzi nimi nesmú byť sladkosti hnedej farby.

Poviete si, že spevákovi „preskočilo“. Nie, on len rozmýšľa ako „freak“. Pre kapelu bolo náročné kontrolovať všetky detaily vystúpenia, ale skontrolovať, či sa medzi lentilkami vyskytujú aj tie hnedé, je jednoduché. Keď chceli umelci zistiť stav príprav ich vystúpenia, stačilo overiť farebnosť sladkostí; ak boli medzi lentilkami aj hnedé, usporiadatelia boli nedôslední, ak nie, všetko bolo v poriadku... Lentilky zjednodušili proces kontroly. Autori uvádzajú viacero podobných príkladov, ako zmeniť svoje myslenie, ako byť freak.

Pri čítaní knihy si spomeniete aj na ďalších autorov podobnej behaviorálnej, ekonomickej literatúry, napríklad na Malcolma Gladwella. Na rozdiel od neho majú autori veci viac potvrdené výskumom. Hoci Malcolm je istým spôsobom génius, aj jeho fanúšikovia musia uznať, že predovšetkým skvele kompiluje. Steven D. Levitt a  Stephen J. Dubner pristupujú k problému skôr vedecky. V mnohom sa zhodnú s „investičným“ filozofom Nassimom Talebom a s jeho teóriou tzv. čiernych labutí. Práve Talebovo dielo v recenzovanej knihe cítiť, ale to vôbec neprekáža, veď aj on je freak.

Levitt, S. D. – Dubner, S. J.: Mysli ako freak. Bratislava/Premedia, 1. vydanie, 2014, 252 strán, tvrdá väzba, ISBN: 978-80-8159-079-5