Návrat na scénu

Jarmila Sabová je na poli súčasného slovenského umenia výnimočný zjav. Verejnosť zaujala hneď po skončení Fakulty umení v Košiciach, v roku 2009 bola finalistkou Ceny Oskára Čepana, a v roku 2010 získala druhé miesto v súťaži Maľba roka. Vystavovala, predávala a pútala pozornosť nie len svojimi dielami, ale aj skromným a jednoduchým ľudským prejavom. Keď sa jej narodil syn, trochu sa odmlčala, na maľovanie nebol čas, mala iné starosti. Po dlhšom čase prichádza pred Vianocami do bratislavskej galérie DOT. s novými dielami. Teda, s nie celkom novými, viaceré diela sú premaľovanými staršími, už vystavovanými obrazmi.

Premaľované diela

/data/MediaLibrary/articles/8401/denny-siravovy-slnko-spoza-vlajky-2014-2015-akryl-a-suchy-pastel-na-sololite-137x170-cm-300px.jpgDenný šíravový, slnko spoza vlajky, 2014-2015, akryl a suchý pastel na sololiteVýstava, ktorú Sabová otvára 15. decembra a potrvá až do 7. februára sa volá Cúvanie k Šírave. Názov odkazuje k autorkinmu pokusu o návrat k obdobiu júla 2010, „posledného mesiaca čohosi sústredeného“, ktorý autorka strávila pri vodnej nádrži na východe Slovenska a ku ktorému sa podľa jej vlastných slov „primkýna ako k čomusi  čistému, sústredenému, k čomu sa oplatí vrátiť a odtiaľ nadviazať. Preto CÚVANIE K ŠÍRAVE.“

K tomuto obdobiu sa Jarmila symbolicky vracia rôzne, napríklad aj premaľovávaním starších obrazov. O svojom diele Denný šíravový (2014 – 2015) hovorí:„Pôvodne to bol zlý obraz Vila Marína na Štrbskom plese (2011). Je otočený naopak a premaľovaný na Šíravu. Všetky Šíravy sú premaľbami...“  /data/MediaLibrary/articles/8401/fontana-i..-2011-olej-uhlik-a-latex-na-sololite-170x137cm-350px.jpgFontána I.., 2011, olej, uhlík a latex na sololiteVystavená Fontána I. (2011) je síce ešte pôvodná, nepremaľovaná, Fontánu II. (2011) však už zakryla veľká žltá bójka (Fontána II. premaľovaná na sud dva,2015). Krajinka premaľovaná na sud tri(2014) bola pôvodne Krajina s Kyjovom(2012), ktorú autorka „popísala žltou a neskôr premaľovala na sud zo Šíravy, lebo to bolo určité riešenie. Akási úľava.“ S Nočným šíravovým (2015), taktiež premaľovaným, pomáhal Jarmile podobne, ako aj s niektorými inými dielami, jej syn. „Andrejko urobil celé spodné krídlo aj všelijako polámané mesačné svetlo. Pracoval po poobedňajšom spánku.“

Obraz krajiny ako obraz ľudského vnútra

Okrem šíravových premalieb je súčasťou výstavy aj niekoľko ďalších diel (medzi nimi napríklad Svah s myším chvostíkom, 2015), maľovaných už na čistý, ničím nezaťažený podklad. „V marci 2015 som celý mesiac pila myší chvostík a celý mesiac robila prvú krajinu, čo bola akási očistná... Aj na čistú dosku, aj s východiskami, s cestičkami, čo idú aj na skalu (tam je bývalý kameňolom, teraz školský dvor ZŠ T. J. Moussona), aj dole na bežecký ovál a odtiaľ ďalej preč... domov... Tadiaľ veľmi rada chodievam so psom, naľavo dole je aj najväčší kompost v Michalovciach. Po akýchsi frustrovaných krajinách je táto prvá úplná, uvoľnená. Aj sneženie je tam ako niečo tíšiace.“

Ako vidno z autorkiných komentárov, jej obrazy sú vždy autentickou reakciou na prežité, vizualizovanou inak neprenosnou ľudskou skúsenosťou. Vďaka tomu na nás pôsobia akosi dôverne a dokážu rozochvievať tie oblasti nášho vnútra, v ktorých, aj keď v každom z nás inak, rezonujú niektoré spoločné a nesmierne dôležité ľudské stavy a pocity: strádanie, dúfanie, snenie, ustrnutie, povznesenie, napätie, uvoľnenie, melanchólia, nádej. „Cestičky“ z diela Svah s myším chvostíkom tak nie sú len obrazmi cestičiek „čo idú na skalu“ ale najmä „východiskami domov...“ a sneženie nie je len snežením, ale najmä „niečím tíšiacim“. Obraz krajiny teda v Sabovej prípade nie je len obrazom kopca, lúky alebo Šíravy, ale zodpovedá aj obrazu ľudského vnútra a chvenia v ňom.