Akciové trhy na európskej aj na americkej strane Atlantiku ustupovali z rekordných úrovní. Pokles viedli tzv. high momentum akcie, teda tie, ktoré v predchádzajúcich mesiacoch výrazne rástli na čele s technologickým sektorom a s biotechnológiami.

Rekordné straty S&P 500

Americký index S&P 500 zaznamenal najväčšie týždenné straty od leta 2012. Príčinou výpredajov boli obavy z vysokých valuácií akcií a investori sa začali zamýšľať nad tým, či trh nepredbehol svoj vlastný tieň. Skutočne, časť názorov hovorí o tom, že hospodárske výsledky podnikov za prvý kvartál nebudú silné a málokrvný rast tržieb by mohol pokračovať už ôsmy kvartál po sebe. Na trhu prebiehalo zatváranie obchodov „long rozvinuté trhy verzus short emerging svet“, čoho dôkazom bola relatívne solídna výkonnosť vybraných ázijských indexov, keď niektoré z nich aj v risk off prostredí rástli.

Nákupnú náladu nedokázala podporiť ani viac holubičia zápisnica z ostatného zasadnutia Výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) americkej Centrálnej banky. Nervozitu zvyšovalo aj opätovné napínanie svalov Ruska ohľadne Ukrajiny a rastúce nepokoje v ukrajinskej východnej časti. Separatisti, údajne podporovaní Moskvou, sa snažia o podobný scenár vývoja ako v prípade Krymu. Olej do ohňa prilial aj samotný ruský prezident Vladimír Putin, keď pohrozil zastavením dodávok energií na Ukrajinu v prípade, že Kyjev nebude schopný uhradiť predchádzajúce dlhy.

Západ opäť pohrozil prehĺbením doteraz skôr symbolických sankcií voči Ruskej federácii a voči ľuďom blízkym Putinovi. Pretavilo sa to okrem iného do strát ruského akciového indexu Micex a kurzu rubľa. Nemožno zabudnúť ani na ďalšie slabšie čínske čísla tentoraz v podobe marcového zahraničného obchodu, ktorý klesal medziročne aj na strane dovozov, aj v prípade vývozov. Investori zatiaľ reagujú viac na makro ako na vyhlásenia autorít z Pekingu ohľadne dodatočných stimulov v oblasti výstavby infraštruktúry najmä v centrálnej a západnej časti krajiny či ohľadne pripravenosti centrálnej banky konať v prípade potreby.

Grécky návrat na trhy

Index VIX, prezývaný ako indikátor strachu Wall Street, ktorý sa vypočítava z ceny opcií na Chicagskej burze, vzrástol za predchádzajúcich päť dní o vyše 20 percent. Investori dávali preto prednosť ochrane kapitálu a utekali do bezpečia vládnych dlhopisov. Výnosy amerických „desiatok“ klesli o 10 bázických bodov aj pre pokles špekulácií, že FED pristúpi relatívne rýchlo k sprísňovaniu menovej politiky. Viaceré banky v ostatnom čase prikročili k redukcii cieľovej úrovne výnosov dlhopisov Washingtonu v nasledujúcich v kvartáloch. Darilo sa aj nemeckým bondom. Ceny periférie Európy však po sérii ziskov klesali, keď si investori uvedomujú, že už ani také portugalské dlhopisy nie sú príliš lacné.

Mediálnou udalosťou týždňa na dlhopisových trhoch však bol návrat Atén po štvorročnom „vyhnanstve“ späť na trhy. Investori im požičali tri miliardy eur na päť rokov pri priemernom výnose 4,95 percenta. Dopyt prekonal ponuku viac ako osemnásobne, keď záujemcov bolo vyše 600. Nečudo, podľa Bloomberg World Bond Indexu patria grécke dlhopisy medzi „best performerov“. Ten, kto do nich investoval, zarobil tento rok už vyše 32 percent oproti necelej trojpercentnej návratnosti pôžičky nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.

Morálny hazard sa vďaka záchrannej sieti ECB s názvom „whatever it takes“ od Maria Draghiho opäť roztáča. Grécki politici aj predstavitelia EÚ sa však môžu vzájomne potľapkať po pleciach a tvrdiť, že záchrana mala úspech. Veď trh Helénom verí a rýchlo zabúda, že ho pred časom „ostrihali“, predĺžili splatnosť ich dlhopisov a ešte aj dvakrát znížili úrok.

Rast ropy a zlata

Na komoditných trhoch zlato na týždennej báze relatívne neochotne rástlo. Z dlhšieho časového hľadiska existuje presvedčenie trhu, že mať veľkú alokáciu voči bezpečným prístavom sa nevyplatí. Lenže výpredaje na akciových trhoch spolu s redukciou očakávaní jastrabích krokov FED-u a opätovné prihlásenie sa ukrajinského vývoja do pozornosti obchodníkov nakoniec prevážilo a posunulo žltý kov vyššie.

Na vyše dvojročné maximá sa posunulo paládium v reakcii na riziko zavedenia sankcií voči Rusku, jeho najväčšiemu svetovému dodávateľovi. V prospech rastu tohto kovu pritom už dlhšie hovoria aj pokračujúce štrajky robotníkov v Južnej Afrike, ktorá je druhým najväčším svetovým producentom. Ropa napriek poklesu akciových trhov rástla na najvyššiu úroveň za ostatných päť týždňov. Podporilo ju oslabenie dolára na devízových trhoch, ale aj nečakaný pokles amerických zásob a už spomínané rastúce napätie okolo Ukrajiny.

Z preferencie bezpečia nedokázal na devízových trhoch profitovať americký dolár. Naopak, za týždeň strácal oproti väčšine hlavných mien sveta a aj oproti high-beta menám emerging krajín. Dekoreláciu medzi dolárom a averziou voči riziku možno vysvetliť tým, že nervozita sa prejavovala najmä na vyspelých akciových trhoch, no ďalej sa v podstate nešírila. Na sile mu nepridala ani zápisnica FED-u, ktorá nebola taká jastrabia ako predošlé slová jej šéfky Janet Yellenovej.

Vzájomný výmenný kurz eura voči americkej mene sa končil týždeň tesne pod úrovňou 139 dolárových centov, k čomu prispel aj rast skepsy ohľadne možnosti kvantitatívneho uvoľňovania ECB, ktoré by mohlo byť v európskych podmienkach ťažko vykonateľné. Navyše ECB zatiaľ nie je presvedčená, že eurozóna padla do pasce trvalo nízkej inflácie. Výrazné týždenné zisky dosiahla libra, kde makro dáta ukazujú na robustnú obnovu britskej ekonomiky. Pomohol jej pozitívny komentár Medzinárodného menového fondu. Ani obavy z pomalšieho rastu Číny nezrazili dolu austrálsky dolár, ktorý profitoval najmä z prekvapujúco solídneho reportu z trhu práce u „protinožcov“ prekonaním série technických rezistencií a rastu stávok na to, že centrálna banka ukončila cyklus uvoľňovania.