Unilaterálne obchodné prekážky by podľa Deutsche Bank mohli pôsobiť ako „pozitívny obchodný šok“ pre zvyšok sveta, keďže import mimo Číny sa pre amerického spotrebiteľa stane relatívne lacnejší. Vyťažiť by tak mohli najmä rozvinuté ekonomiky, lebo menšie rozvíjajúce sa ázijské ekonomiky sú integrované najmä do čínskej výroby. Takmer polovica pridanej hodnoty čínskych exportov sa vytvára mimo Číny, v krajinách ako Taiwan, Malajzia, Južná Kórea či Singapur, ktoré sú medzi najzraniteľnejšími.

Vyťažiť by mali najmä menší európski a japonskí exportéri, ktorí nemajú operácie ani v USA, ani v Číne a vyhnú sa tak priamemu vplyvu ciel, a mohli by získať trhový podiel v Číne, nahrádzajúc americké firmy. Číne sa okrem toho míňajú možnosti zavádzať clá na americký import, pretože dováža oveľa menej, ako je to naopak. Peking by sa tak mohol uchýliť k možnosti obmedziť prístup amerických spoločností na jeho trh a blokovať americké akvizície, čím by sa opäť otvorili možnosti pre spoločnosti z iných krajín.

Graf č. 1: Najviac by z obchodnej vojny medzi USA a Čínou mohlo profitovať Mexiko, Japonsko, ale aj niektoré krajiny EÚ. Graf znázorňuje čínsky export do USA v porovnaní s ďalšími tromi najväčšími exportérmi za rok 2017. Hodnoty sú uvedené v miliardách amerických dolárov.

/data/MediaLibrary/articles/14083/graff1.pngzdroj: Financial Times