Až 9,1 percenta výkonu ekonomiky vynakladá Európa dnes na energie, čo je najväčší podiel od roku 1981. Energie v ostatných mesiacoch prudko draželi pri dopytovo-ponukovej nerovnováhe v kombinácii s ukrajinským konfliktom.

Dopyt po energiách rýchlo rástol, za čím v rozhodujúcej miere stálo dynamické oživovanie globálnej ekonomiky z koronakrízy. Ponuka však s ním nedokázala držať krok pre hlbokú podinvestovanosť do nových nálezísk ropy a plynu pri uponáhľanej orientácii Európy na zelené zdroje (čo ju spravilo ešte viac závislú od plynu, najmä ruského). Navyše, vojna na Ukrajine vytvorila obavy z narušenia dodávok energonosičov z Ruska na západ, čo ďalej zvyšovalo ich ceny. Hoci na kľúčové ruské komodity ako ropa a plyn stále neboli uvalené sankcie (hoci na uhlie a niektoré iné vybrané čoskoro budú), mnohí európski obchodníci ich z etických príčin už odmietajú nakupovať s výsledkom obmedzenia ponuky a rastu cien.

Spojené štáty však nezažijú taký ponukový energetický šok ako Európa, keď vynakladajú o polovicu menej HDP na energie. Jednak majú rozumnejšiu energetickú politiku Bieleho domu, ceny plynu radikálne nižšie, ako aj nižšie dane na palivá. A jednak sa nemusia zamýšľať ani nad bezpečnostnými rizikami dodávok z Ruska pri postavení čistého exportéra energií.

Graf 1: Energetické bremeno Spojených štátov a EÚ

/data/MediaLibrary/articles/21134/graf-1-energeticke-bremeno-spojenych-statov-a-eu.png

Zdroj: BlackRock