Po prvé preto, že turbulencie a volatilita sa na trhoch z času na čas vyskytnú. Nakoniec však vždy prejdú. Potvrdilo sa to aj tento rok počas prvej vlny. Vtedy sa aj tie najrizikovejšie aktíva ako akcie či podnikové dlhopisy v neinvestičnom pásme rýchlo otriasli z počiatočných výpredajov a ich ceny sa, aj vďaka rýchlej reakcii vlád, orgánov EÚ či centrálnych bánk na pandémiu, posunuli na nové historické maximá. „Z dlhodobého hľadiska platí, že čím dlhší je investičný horizont, tým väčšia je pravdepodobnosť, že peniaze vložené do akcií či podnikových dlhopisov prinesú kladný výnos, napriek obdobiam kríz, pandémií či neistôt,“ tvrdí analytik J&T BANKY Stanislav Pánis.

Po druhé preto, že inflácia ako tichý zlodej pomerne rýchlo znižuje kúpyschopnosť nezainvestovaného kapitálu. Čím dlhšie držíte prostriedky nezainvestované, tým viac škôd na peniazoch rast spotrebiteľských cien napácha. Potrebné je pamätať tiež na efekt zloženého úročenia. Pri dvojpercentnej inflácii klesne reálna kúpna sila 1 eura za 10 rokov o vyše 30 percent. Centrálne banky pritom naznačili, že v nasledujúcich rokoch budú tolerovať aj vyššie tempá znehodnocovania peňazí rastom spotrebiteľských cien, aby dobehli zaostávanie za inflačným plánom v minulých rokoch.

Držte sa investičného plánu

Rozumní investori by aj počas druhej vlny koronavírusu, ktorá by mohla opäť vyvolať zvýšenú volatilitu, mali ostať trpezliví a zainvestovaní. Držať by sa mali pôvodného investičného plánu pri dodržaní minimálneho investičného horizontu. V zásade to platí bez ohľadu na to, či je na trhoch búrka a rýchle poklesy, hoci je to náročné na psychiku, alebo počas rely, keď akcie prepisujú historické rekordy.

Najväčšou chybou bežných investorov je, že počas paniky sa zbavia rizikových akciových investícií za diskontné ceny. „Spravidla platí, že trhy predbiehajú reálny vývoj ekonomiky a odrazia sa skôr, ako začnú prichádzať prvé pozitívne správy. Bežný investor sa však začne o investície zaujímať až v čase, keď sú ich ceny omnoho vyššie, za aké sa ich predtým zbavoval. Snaha o vyhnutie sa stratám ich tak nakoniec stojí viac peňazí, ako keby počas poklesu ostali plne zainvestovaní,“ približuje Pánis. Skracovanie investičného horizontu a časovanie trhov tak zvyšuje riziko straty alebo prinajmenšom znižuje potenciálny výnos.

Nie každý investor dokáže akceptovať výkyvy na akciových trhoch, hoci z dlhodobého hľadiska doručujú najvyššiu návratnosť investovanej sumy. No aj pre takýchto ľudí existujú iné alternatívy investovania, a to nielen počas pandémie. „Napríklad podnikové dlhopisy, ktoré majú síce nižší potenciál pre zhodnotenie, sú však aj menej náchylné na volatilitu cien. No stále dokážu poraziť infláciu. Inak povedané, ponúkajú veľmi zaujímavý pomer výnosu vzhľadom na podstupované riziko,“ vysvetľuje Pánis.

Dlhopisy z česko-slovenského regiónu

Platí to aj v prípade vybraných slovenských korporátnych dlhopisov, ktoré sú relatívne dobre izolované od diania vo svete, nie je v nich prítomných veľa inštitucionálnych hráčov a väčšina investorov ich drží do splatnosti.A osobitne pri dlhopisoch vybraných expandujúcich firiem z česko-slovenského regiónu so silnými bilanciami, ktoré patria medzi lídrov vo svojom segmente a majú zaujímavé podnikateľské nápady. Vďaka tomu dokážu čeliť aj dočasným ekonomických nečasom a recesii. 

Jednou z najlepších možností, ako investovať do regionálnych korporátnych dlhopisov, sú investície do podielových fondov. „Ich veľkou výhodou je okrem profesionálnej správy prostriedkov odborníkmi aj možnosť investovať už od malej sumy. Na trh tak získavajú prístup aj investori, ktorí by na priamy nákup dlhopisov a na širšiu diverzifikáciu portfólia potrebovali oveľa vyšší kapitál,“ objasňuje Pánis. Ďalšou ich devízou je vysoká likvidita aj v napätých časoch, ktorá môže byť pri predaji individuálnych dlhopisov za rozumné ceny zložitejšia.