Akciové trhy

Hoci americké akciové trhy ešte na začiatku minulého týždňa prepisovali historické rekordy na základe správ o vysokej efektivite vakcín proti COVIDU-19 od amerických firiem Pfizer a Moderna, v druhej polovici týždňa prišiel obrat a pokles. Do popredia sa dostávali rekordné prírastky infikovaných na COVID-19 na oboch brehoch Atlantiku, ako aj fakt, že pozitívny efekt vakcíny na hospodársky rast sa dostaví až v budúcom roku, keď sa začne hromadné očkovanie. Mínusom pre akcie boli komplikované rokovania okolo ďalšieho fiškálneho podporného balíka v Spojených štátoch, ako aj fakt, že medzi Fedom a dosluhujúcim ministrom financií Stevenom Mnuchinom prišlo k roztržke o ďalšom využívaní núdzových úverových facilít. Na týždennej báze klesol široký americký akciový index S&P 500 o 0,8 percenta, no paneurópsky index STOXX 600 rástol o 1,2 percenta, keď sa prejavovala rotácia do viac cyklických a hodnotových akcií očakávajúcich budúcoročné prudké oživenie globálnej ekonomiky, ktorých je relatívne vyšší počet na starom kontinente ako v technologicky vyspelých Spojených štátoch.

Dlhopisové trhy

Návrat určitej nervozity na trhy, najmä v druhej polovici minulého týždňa, ako dôsledku šírenia druhej vlny koronavírusu na oboch brehoch Atlantiku, ktorá bude podkopávať ekonomický rast vo štvrtom kvartáli, pričom ekonomiku eurozóny privedie do kontrakcie, sa pretavoval do zastavenia rastu výnosov bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov Spojených štátov či eurozóny. Pokles ich cien v minulých týždňoch čerpal energiu z pozitívnych správ o vakcínach proti COVIDU-19. Dopyt po bezpečí za rozumný výnos sa pretavil aj do rastu cien podnikových dlhopisov v investičnom pásme.

Komoditné trhy

Ropa rástla už tretí týždeň v poradí o vyše päť percent s posunom Brentu nad 45-dolárovú úroveň pri posune WTI nad 42 dolárov, pod čo sa podpísalo svetlo na konci tunela koronakrízy, keď by mali byť čoskoro široko dostupné vakcíny proti koronavírusu. Plusom boli aj správy o tom, že OPEC a s ním spolupracujúce krajiny na čele s Ruskom odložia zvyšovanie ťažby naplánované na január. Rýchlo rastúci počet nakazených na COVID-19 na Západe a zavádzanie reštriktívnych opatrení úradmi viedlo k zastaveniu rýchleho poklesu zlata započatého po prezidentských voľbách v USA a po správach o úspešnom vývoji vakcín proti koronavírusu. Zlato stratilo v minulom týždni len 1 percento a končilo na 1 871 dolároch.

Devízové trhy

Dolár voči euru počas celého minulého týždňa fluktuoval nad métou 118 centov. Na silu americkej meny negatívne pôsobili správy o pokroku vakcíny proti koronavírusu a ochota republikánov a demokratov opäť rokovať ohľadne fiškálnych stimulov na jednej strane a na druhej strane samotné rýchle rozširovanie vírusu a roztržka o núdzových refinančných facilitách medzi Fedom a ministerstvom financií zvyšovali averziu voči riziku, čo podporovalo dolár.