Pád cien dlhopisov sa však pred začiatkom prázdnin zastavil a výnosy najmä tých bezpečne vnímaných začínajú klesať, čo signalizuje rastúce obavy trhových hráčov z recesie za rohom na oboch brehoch Atlantického oceána, ktorej pravdepodobnosť zvyšujú aj v ostatných mesiacoch zverejňované stále slabnúce makrodáta. Zvlášť veľkú nervozitu a útek do dlhopisového bezpečia vzbudzuje energetická kríza v eurozóne s možným nedostatkom plynu cez zimu a drahou elektrinou. Jednoducho strach z recesie je vyšší ako z inflácie. Koniec koncov, deštrukcia agregátneho dopytu by prirodzene znamenala, že aj inflácia by sa mala spomaliť.

Vskutku, dlhodobé inflačné očakávania sa prestali odkotvovať, naopak, začali klesať a konvergujú k dvojpercentným cieľom centrálnych bánk pri pohľade na inflačné swapy a ďalšie indikátory dlhopisových trhov. To vedie k redukcii očakávaní, ako ďaleko by mohli centrálne banky zájsť so zvyšovaním úrokových sadzieb. Derivátový trh aktuálne nečaká, že sadzby ECB pôjdu výrazne cez 1,25 percenta (a to v júni koketoval aj s dvojpercentnými úrovňami), a v prípade Fedu cez 3,5 percenta (čo je pokles z úrovní okolo štyroch percent v polovici júna), pričom v prípade Spojených štátov už kalkuluje s ich znižovaním pred letom 2023.

Nebudeme preto prekvapení, ak dlhopisové výnosy budú v nasledujúcich mesiacoch ďalej klesať, a to, aj keď centrálne banky budú pokračovať vo zvyšovaní sadzieb. Nižšie trhové sadzby by mohli priniesť úľavu pre akcie. Ak nebudú fúkať príliš silné ekonomické protivetry na Západe, akciové trhy by sa mali odraziť vzhľadom na ich ostatný pokles a stres, ktorý výrazne znížil investorskú expozíciu voči nim pod minimá z finančnej krízy pri započítaní väčšiny negatív do cien. Je potrebné pamätať, že akcie predbiehajú reálny ekonomický vývoj. Klesajú ešte pred ekonomickými problémami, no aj sa odrážajú pred plnohodnotným oživením. Existuje teda šanca, že začiatkom leta na nich, najmä v USA, už mohlo byť dosiahnuté dno.