Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku prešli v priebehu minulého týždňa krvavým výpredajom s viac ako päťpercentnými stratami. V očakávaní stredajšieho zasadnutia Fedu v úvode týždňa negatívne reagovali  na vysoké inflačné tlaky v USA, ktoré vyvolávajú pochybnosti o tom, či rast spotrebiteľských cien už kulminuje, čo znamenalo prehodnocovanie reakcie Fedu na ňu. Americká centrálna banka neprekvapila, keď sadzby zvýšila prvýkrát od roku 1994 rovno o 75 bázických bodov. Prvotná reakcia trhu bola prekvapivo pozitívna, keď sa investori nechali uchlácholiť výhľadom, ktorý počíta s mäkkým pristátím ekonomiky i napriek prísnejšej menovej politike. Uťahovanie menovej politiky však nie je len o Fede a vo štvrtok sa k zvyšovaniu sadzieb odhodlala tiež Bank of England a po 15 rokoch aj Švajčiarska národná banka. Na trhu tak došlo k rýchlemu vytriezveniu a akcie akcelerovali svoje výpredaje, keď agresívnejšia menová politika zvyšuje obavy z príchodu recesie nielen do americkej, ale aj globálnej ekonomiky. Sumárne širší index S&P 500 odpísal až 5,8 percenta, čo je jeho najväčšia týždňová strata v tomto roku a zároveň najhoršia od vypuknutia pandémie koronavírusu v marci 2020. Blue chips index Dow Jones aj technologický Nasdaq Composite stratili 4,8 percenta. V Európe paneurópsky index STOXX Europe 600 poklesol o 4,6 percenta, rovnako aj nemecký DAX a britský FTSE 100 sa zosunul o 4,1 percenta. Nedarilo sa ani rozvíjajúcim trhom, keď index MSCI Emerging World vymazal 4,7 percenta.

Dlhopisové trhy

Od výpredaja neboli ušetrené ani štátne dlhopisy, ktorých výnosy spočiatku výrazne rástli v očakávaní agresívnejšieho postupu centrálnych bánk proti inflácii. Americký 10-ročný výnos sa pohyboval na 11-ročných maximách na úrovni 3,5 percenta, ale miestami dochádzalo k inverzii s dvojročným výnosom, čo býva  jedným zo spoľahlivých indikátorov možnej recesie, ktorá tak opäť klope na dvere. Práve tento faktor spolu s posolstvom šéfa Fedu, že hike sadzieb o trištvrte percenta nebude bežnou záležitosťou, nakoniec spôsobil výraznú korekciu predchádzajúceho rastu americkej výnosovej krivky. Európske dlhopisové výnosy redukovali svoj mohutný rast vďaka mimoriadnemu zasadnutiu ECB, ktorá začala konečne konať, aby zabránila turbulenciám na dlhopisovom trhu avizovaním zavedenia nového antifragmentačného nástroja, keď sa rozširujú rizikové prémie dlhopisov na periférii eurozóny po signalizácii začiatku cyklu zvyšovania úrokových sadzieb. Americký 10-ročný benchmark uzatváral týždeň o sedem bázických bodov vyššie na 3,23 percenta a jeho nemecký konkurent sa posunul o 15 bázických bodov na 1,66 percenta.

Komoditné trhy

Volatilné obchodovanie má za sebou zlato, ktoré nedokázalo plniť funkciu bezpečného prístavu a pod tlakom rastúcich výnosov a silného dolára sa vypredávalo až na mesačné minimum 1 800 dolárov. V druhej polovici týždňa sa situácia otočila o 180 stupňov a žltý kov sa vrátil k 1 850 dolárom. Ropa poklesla až k 110-dolárovej hranici, čo spôsobili obavy zo spomaľovania globálnej ekonomiky, novozavádzané koronareštrikcie v Číne, ako aj masívna expanzia americkej produkcie kvôli oživujúcemu sa dopytu počas letnej motoristickej sezóny. Celkovo americká ľahká ropa WTI končila o 9,2 percenta nižšie na 109,6 dolára a severomorská referenčná zmes Brent stratila 7,3 percenta a uzatvárala na 113 dolároch.

Devízové trhy

Zvýšená volatilita panovala aj na devízovom trhu, čo ovplyvnila séria zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami vo svete. Dolár sa miestami pohyboval na 20-ročných maximách voči košu svetových mien, svoje zisky však neudržal a aj napriek výpredaju rizika ich odovzdal v prospech eura a bezpečných mien ako švajčiarsky frank.