V novembri odštartovala na Mesiac sonda Čchang-e 5. Na našej obežnici už hladko pristáli jej predchodkyne Čchang-e 3 a 4. Na povrch vypustili rover a späť na Zem vyslali dáta a fotografie. No táto misia je omnoho ambicióznejšia. Čína sa po USA a ZSSR chce stať treťou krajinou v histórii, ktorá získa vzorky mesačných hornín. Šesť amerických misií Apollo, pri ktorých 12 ľudí chodilo po lunárnom povrchu, prinieslo naspäť na Zem takmer 400 kg vzoriek. Z Mesiaca sa vrátili aj tri sovietske sondy Luna, ktoré priviezli 320 gramov horniny. Posledná z týchto misií sa konala v roku 1976 a odvtedy ľudia z Mesiaca nič nezískali. Teraz sa o to pokúšajú Číňania.

Meno bohyne

Najnovšia sonda tiež nesie meno Čchang-e podľa čínskej bohyne Mesiaca. Celková hmotnosť po štarte bola 8,2 tony. Sondu tvoria dve časti – jedna zostala na orbite Mesiaca a druhá sa spustila dolu. Tvoril ju pristávací modul, ktorý zostane na povrchu, a návratový modul. Ihneď po pristátí, ktoré ohlásili tento utorok, sonda začala zbierať materiál. Nahromadila ho 2 kilogramy, cieľom bolo vŕtať až do hĺbky 2 metre. Poslala aj farebné fotografie. Vo štvrtok sa návratový modul vydal späť. Na obežnej dráhe Mesiaca ho mala zachytiť čakajúca polovica sondy, ktorá sa s ním vráti na Zem. Musí pri tom prežiť vysoké teploty pri opätovnom vstupe do atmosféry. Pristátie sa očakáva najneskôr 16. decembra.

/data/MediaLibrary/articles/18561/cina-1.jpgZdroj: China National Space Administration

Mladšie kamene

Čínska misia je výnimočná v tom, že donesie omnoho mladšie vzorky. Tie americké a sovietske boli viac ako 3 miliardy rokov staré. Číňania však pristáli v oblasti, ktorá bola dlho vulkanicky aktívna. Kamene odtiaľ by nemali byť staršie ako 1,2 miliardy rokov a môžu veľa napovedať o formovaní Slnečnej sústavy. Ak sa misia podarí, bude to pre Čínu ďalší krok v jej vesmírnom programe. Postupne chce vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu a tiež dostať ľudí na Mesiac.

/data/MediaLibrary/articles/18561/cina-3.jpgZdroj: China National Space Administration