Akciové trhy

Akciové trhy na Západe aj v rozvíjajúcich sa ekonomikách končili v minulom týždni v čiernych číslach, pričom americké indexy prepisovali historické maximá. A to napriek tomu, že Spojené štáty a Čína zaviedli vzájomne na svoj export ďalšie clá. S nimi však trhy už dávnejšie počítali. Navyše ich oheň a síra neboli až také veľké, akých sa obávali investori. Spojené štáty totiž uvalili clá na 200 miliárd dolárov čínskeho dovozu „len“ so sadzbou 10 percent a na 25-percentnú sadzbu pôjdu až od budúceho roka, ak sa žiadna dohoda s Pekingom nedosiahne. Súčasne Peking neodpovedal rovnakým metrom (už len preto, že celkový dovoz tovaru z USA do Číny dosiahol v minulom roku len približne 130 miliárd dolárov a na 50 z nich už bolo uvalené clo). Uvalil dodatočné clá len na 60 miliárd dolárov pri sadzbe päť až 10 percent a naznačil netarifné opatrenia na narušenie dodávateľského reťazca. Zároveň však vyjadril túžbu, že by sa so Spojenými štátmi rád dohodol na novom nastavení obchodných vzťahov, pričom niekoľkokrát zdôraznil, že nechce využívať oslabenie juanu na zlepšenie konkurencieschopnosti. A navyše čínska strana povedala, že ide znižovať dovozné clá pri svojich hlavných obchodných partneroch. Súčasne trhy začínajú viac očakávať a zaceňovať ďalšie čínske vládne stimuly v podobe infraštruktúrnych investícií, keď platí pravidlo, čím viac dovozných ciel, tým viac stimulov. Celkovo preto za minulý týždeň rástol široký americký index S & P 500 o 0,9 percenta pri 1,7-percentnom zisku paneurópskeho indexu Stoxx Europe 600 a pri raste indexu MSCI Developed World o 1,5 percenta. Vyššia chuť podstupovať riziko znamenala, že emerging trhom sa darilo ešte viac, keď napríklad Shanghai Composite si polepšil o 4,3 percenta a MSCI Emerging World o 2,2 percenta.

Dlhopisové trhy

Výnosy bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov Spojených štátov sa posunuli k blízkosti tohtoročných maxím pri dlhom konci výnosovej krivky, pričom krátky koniec ďalej rástol na nové 10-ročné maximá. Navyše poklesli aj rizikové prirážky emerging dlhopisov či podnikových dlhopisov. Stála za tým kombinácia viacerých faktorov. Po prvé išlo o konštruktívnu náladu na trhoch, keď investori a obchodníci už počítali s eskaláciou napätia ohľadne obchodnej vojny medzi Čínou a Spojenými štátmi, ktoré navyše neprekvapilo svojím rozsahom. Druhým bolo zverejnenie ďalšej série robustných makrodát, a to pri inflácii v USA či v eurozóne na cieľových úrovniach centrálnych bánk, čo viedlo k rastu presvedčenia, že menovú politiku bude treba ďalej uťahovať. Desaťročný americký dlhopis sa tak prehupol cez trojpercentnú hranicu a končil týždeň na 3,06 percenta so ziskom siedmich bázických bodov, pričom dvojročný výnos dosiahol 2,8 percenta. Dlhopisový trh eurozóny kopíroval americký vývoj.

Komoditné trhy

Ústup nervozity okolo obchodnej vojny do úzadia trhov, hoci viac-menej ďalej eskalovala, čo však bolo očakávané, sa pretavil pri posune americkej výnosovej krivky nahor a pri optimizme na akciových trhoch do predajného tlaku na zlate. Z druhej strany ho však podporoval slabší dolár, v ktorom je žltý kov denominovaný. Zlato sa tak minulý týždeň posunulo len minimálne, o 0,5 percenta nahor na 1 199 amerických dolárov za trójsku uncu. Ropné benchmarky do nového týždňa vstúpili len neistým poklesom, čo však rýchlo zmenili slová Saudskej Arábie, že by jej neprekážal rast cien severomorského Brentu nad 80 dolárov za barel. Zo slov Rijádu ropa ťažila aj ďalšie dni spolu poklesom jej amerických zásob, ktoré však konsenzus prevažne očakával. Navyše trhy sa sústredili aj na pokles iránskej produkcie, keď už časť amerických sankcií voči Teheránu vstúpila do platnosti a trh sa pripravuje na ďalšie, ktoré začnú platiť od novembra. Vyšší rast čierneho zlata brzdil americký prezident Donald Trump, ktorý kritizoval postup Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Severomorský Brent si tak minulý týždeň pripísal 0,9 percenta a dostal sa na 78,80 dolára za barel. Viac sa darilo americkému WTI, ktorý sa s rastom 2,6 percenta posunul na 70,8 dolára za barel.

Devízové trhy

Americký dolár hneď v úvode týždňa pomerne výrazne zoslabol voči košu hlavných zahraničných mien pri novej eskalácii napätia okolo protekcionizmu v zahraničnom obchode medzi Washingtonom a Pekingom, a to aj napriek jeho dovtedajšej obľube medzi investormi ako bezpečnej investície. Ďalšie výrazné oslabenie dolár zaznamenal pred koncom týždňa, keď poklesla pravdepodobnosť obchodnej dohody USA s Kanadou. Vysvetlením strát zelenej bankovky je, že rast napätia okolo obchodnej vojny nedosiahol takú magnitúdu, s akou trhu počítal či akej sa obával, a následne nastalo prispôsobenie a dolár sa pri väčšej ochote podstupovať riziko dostal pod tlak. Euro vďaka tomu získalo k doláru vyše percenta a končili na 117,5 dolárového centa. Od prekonania hranice 118 centov ju delilo len zverejnenie o niečo horších ako očakávaných čísel indexov nákupných manažérov z eurozóny za september podľa rýchleho odhadu. Vo výraznej strate skončila aj britská libra potom, čo sa rokovania medzi Londýnom a Bruselom ohľadne brexitovej dohody dostali do slepej uličky. Euro voči nej získalo jedno percento, keď vzájomný výmenný kurz vzrástol na 89,8 pence.