Akciové trhy

Po robustnom raste sa akciové trhy v posledných dňoch dostali pod tlak, ktorý vo štvrtok vyvrcholil prudkými poklesmi cien. Eufória investorov, ktorá vyniesla technologický Nasdaq k historickým výšinám 10 000 bodov, sa tak rýchlo zmenila na paniku, keď vyprcháva nádej na rýchle oživenie ekonomiky po koronakríze, objavuje sa hrozba druhej vlny nákazy a prognózy Fedu k americkej ekonomike na najbližšie roky sú málo optimistické. K skepse prispeli aj Svetová banka s organizáciou OECD, ktoré počítajú v tomto roku s najväčším prepadom globálnej ekonomiky od Veľkej hospodárskej krízy. Nervozitu v Európe priživovala neistota okolo brexitu, keď britská vláda formálne potvrdila nepredĺženie prechodného obdobia, čím jasne signalizovala, že Londýn bude akceptovať brexit bez dohody. Celkovo blue chips akciový index Dow Jones stratil 5,55 percenta na 25 605 bodov, širší index S&P 500 sa dokázal udržať nad psychologickou hranicou 3 000 bodov, aj keď odpísal 4,8 percenta na 3 041 bodov, a technologický index Nasdaq Composite sa dlho neohrial nad 10 000 bodovou métou a nakoniec stratil 2,3 percenta a uzatváral na 9 588 bodoch. Paneurópsky index STOXX Europe 600 klesol o 5,6 percenta a nemecký DAX 30 až o sedem percent. Nedarilo sa ani emerging trhom, keď index MSCI Emerging Markets stratil takmer 1,6 percenta.

Dlhopisové trhy

Jasne holubičí Fed, ktorý na svojom júnovom zasadnutí naznačil, že zvyšovanie sadzieb nepríde minimálne do roku 2022 a bude pokračovať v nákupe aktív aspoň súčasným tempom 120 miliárd dolárov mesačne, potlačil nahor ceny amerických štátnych dlhopisov, ktoré nasledovali aj dlhopisy v jadre eurozóny, čo výrazne nadol stlačilo ich výnosové krivky. Americký 10-ročný výnos spadol o 19 bázických bodov na 0,7 percenta a nemecký vládny papier s rovnakou splatnosťou sa znížil o 16 bázických bodov na -0,44 percenta. Skepsa medzi investormi z toho, že obnova globálnej ekonomiky by mohla byť pomerne pozvoľná, z možnej druhej vlny pandémie či z rasových nepokojov po celom svete sa pretavila do rastu rizikových prirážok podnikových dlhopisov o 25 – 75 bázických bodov.

Komoditné trhy

S ochladením akciovej rely a pádom dlhopisových výnosov sa darilo zlatu, ktoré si pripísalo viac ako tri percentá a vrátilo sa nad 1 700-dolárovú hranicu.Ropa dala pripomenúť prudkému aprílovému prepadu cien a zaznamenala prvý týždenný pokles za ostatných sedem týždňov. Aktuálne ťažobné škrty trhu, zdá sa, nestačia, pričom investori sa obávajú pomalého tempa oživenia dopytu po uvoľnení reštriktívnych opatrení vo svete, ktoré by ešte navyše mohlo zbrzdiť druhé kolo nákazy a možného hromadenia zásob. Problémom je aj fakt, že rely cien ropy v posledných týždňoch dáva nádej, že mnohí bridlicoví ťažiari v USA by mohli prežiť pri obnove ťažby, najmä ak si dokázali zabezpečiť lacné financovanie sa na trhoch. Americká ľahká ropa WTI odpísala 8,3 percenta a skončila na 36,26 dolára za barel. Obdobne sa pohybovala aj cena severomorskej ropnej zmesi Brent, ktorá poklesla o 8,4 percenta na 38,73 dolára za barel.

Devízové trhy

Pomerne konzervatívny výhľad Fedu týkajúci sa obnovy americkej ekonomiky pri predpoklade nezvyšovania sadzieb minimálne do roku 2022 sprvu v minulom týždni prehlboval straty dolára, ktorý voči euru dokonal najdlhšiu sériu strát za ostatných 10 rokov. V závere týždňa však získal naspäť prevahu nad eurom, ktoré spočiatku aj naďalej ťažilo z uvoľňovania reštriktívnych opatrení vo svete a očakávanej úniovej pomoci slabým južanským európskym krajinám dostať sa do normálu po koronakríze. Z výslnia ho dostalo až zvýšenie rizikovej averzie v závere týždňa, ktoré prinavrátilo pozornosť investorov k bezpečným menám ako švajčiarsky frank a japonský jen. K prehlbovaniu strát prispela aj nervozita okolo brexitu, keď Británia oficiálne vylúčila predĺženie prechodného obdobia na vyjednanie pobrexitových dohôd s EÚ.